„... svet je lesklý jak naše pohľady, keď ideme z baru,
a je plný úspechov a šarmu,
a krásnych ľudí, slnko je diskoguľa
a my sme už presýtení tými lacnými hitmi,
a tak radšej sedíme v prítmí a čítame knihy
podobných úbožiakov, čo tak nejak žili,
a písali veľké veci, a tak im dáme high five
zatvoríme knihu a znova zajtra.“
(čas zdvihnúť kotvy; Bene: Spam poetry, K. K. Bagala, 2011)
Dostal ma svojimi myšlienkami. Svojím šarmom, v ktorom vie uchopiť presne to, čo si myslím ja, len to napíše o niekoľko stupňov lepšie. K Beneho knižke Slovenčina pre samoukov, ktorá má z druhej strany názov Spam poetry, som sa dostala vďaka jednej súťaži. Šetrila som si ju na špeciálny čas a hnevám sa na seba, že som ju neotvorila už dávnejšie.
Niektoré rýmy v nej neboli rýmy, to je fakt. Boli to však pravdy, pravdy, ktoré mali rytmus aj silu a posúvali ma plynule až do stredu knihy. Potom som ju otočila, a čítala znova. Ona má totiž dve strany, tak ako viaceré myšlienky. Väčšina Beneho myšlienok mi doteraz krúži v hlave. Obohratá platňa, poviete si. Ale myslím, že to všetko vystihol. Náš život, naše myslenie, naše pocity. Na záložke „autorinfo“ som sa dočítala, že Bene si získal vo svete hiphopu rešpekt pre brilantnú prácu s textovým editorom. Ja ho uznávam pre prvú citáciu, a ešte aj pre tú, ktorú dávam na koniec.
„raz príde deň, keď budeme poctivo
platiť dane a hypo jak o život
a šukať jednu ženu a kosiť trávnik,
budeme mať biely plot.
....
a ty vždy prinesieš, hmm, skvelý recept,
ktorý tvoja sesternica videla v telke
všetok nábytok budeme mať z ikey
so susedom si budeme rozprávať príbehy
a nadávať, koľko žerú naše autá,
a ako hral minule náš mančaft,
a aký pes by sa hodil do bytu,
aký na dvor a hľadať výhodnú pôžičku
a nemyslieť na to, že holden caulfield
by nám všetkým napľul do ksichtu.“
(biely plot; Bene: Spam poetry, K. K. Bagala, 2011)
