Premýšľam, kedy mi vlastne začali sviatky. Možno vtedy, keď sme napiekli prvý druh koláčov. Dnes ich máme šestnásť. Veľmi dobre teraz viem, že do špajze sa neoplatí chodiť. Sodoma – Gomora, Cecílie. Presne to sa nachádza vo viacerých škatuliach u nás doma.
Vianočný program bol u mňa len rýchlou kontrolou. Uistila som sa v tom, že oriešková Popoluška bude (ako vždy) v čase, keď sme u babky. Uvidím „běž domů, Tajtrlíku“ a potom už bude noha v topánke a ruka v rukáve. A áno, viem, že si to môžem stiahnuť a pozrieť hocikedy. A presne takto ma to nebaví.
Snívalo sa mi o snehu. Písala som minule Marekovi do správy. Sny o počasí sa neplnia. Nesneží a nesneží. V sne som sa zobudila na šúchanie lopaty a štekanie psa. Ako tieto veci idú dokopy? Takto: pri odhadzovaní snehu hádžeme sneh na psa. On má z toho bohovskú radosť a schopnosť pobudiť tých, ktorí ešte spia. Každá hra trvá len toľko, koľko si povie on. Je to silná osobnosť. Proste sa zoberie na kontrolu k inej časti dvora a vy si robte to, čo chcete.
Večer sme s Marekom pozerali Mrázika. Tipujem, že tieto sviatky to bude v televízore prvá a posledná vec, ktorú som videla od začiatku do konca mínus štyri prepnutia reklamy na Slunce, seno. Zaujímavé je ale to, čo som ako zaujímavé videla na rozprávke niekoľko rokov dozadu. Raz som sa sústredila na fakt pekný make-up hlavnej hrdinky, inokedy na efekty. Že ako to v tej dobe robili. Zhodnotili sme, že Nasťa môže byť dnes babka v pekných rokoch.
Doteraz premýšľam, kto hral tie staré stromy, ktoré utekali od ježibaby.
Predstavte si, že niekde večer vonku stretnete dávnych známych a spýtajú sa vás na prácu. Jožo povie, že pracuje v strojárskom odvetví. Vy poviete, že ste hrali utekajúci strom. Podľa mňa ste už teraz vyhrali na plnej čiare.
Je pondelok, zajtra sú Vianoce. Na stolíku som si večer našla darček. Tuším, že v ňom budú čaje. Hm. Na Vianoce to bude presne rok, čo som sa vymieňania čajových vrecúšok (nekrúťte hlavami, je to úžasný koníček) vzdala. Respektíve ich začala zbierať len pre seba, lebo mi čas vzala škola, práce, brigády. Doma mi stále všetci odkladajú vrecká. Otec dokonca pije čaj len kvôli mne. Krásne rodičovské gesto. A tá sila premáhania.
Dnes to bude opäť o prežúvaní. Za chvíľku prídem do kuchyne, kde sa budeme tlačiť piati. Naraz. Všetci sme doma, pes bude načúvať pri dverách. Tento rok neuverím mame, že Ježiško chodí cez kuchynské okno. I keď toto plastové by sme mu vedeli otvoriť lepšie, ako staré, drevené. A je aj umyté, nemusí sa báť. Všetko sme stihli, všetko som stihla. Dnes ešte dokúpim darčeky psom. Prečo by pred Vianocami mali byť zavreté obchody? Kto to dnes berie vážne časovo. Menšina. Väčšina prežúva vtedy, kedy sa im chce.
Chcela som napísať, dajte si pozor na kosti. Sama však jedávam filé. Dajte si pozor na kalórie a akcie. Po sviatkoch začnú a tam niekde sa pri nich vidíme. Výhodné, a veselé!
