Dávnejšie som sem písala o tom, že mám predávajúceho, ale aj nákupného ducha. Fičím na bazárovom svete, dokonca som na ňom predala niekoľko vecí. Doteraz som z neho aj nakupovala. Nebyť jednej slečny so žltým, len štyri razy oblečeným kabátom, nakupujem na ňom stále. Kabát je krásny, nebojte sa, nosenie nie je vidieť. Z ceny 15 eur zjednanie na 12 už s poštou. Svet je krásny, a ja som sa s kabátom videla už na fotkách.
Svet bol krásny, a Kájova pieseň by žila v mojich ušiach naďalej. Ale, otvorila som obálku. Krásny žltý kabát bol v skutočnosti žltý kabát nosený zrejme na lazoch počas oberačky. Čierne rukávy, čierny golier, nejaký fľak. Normálne bývam biela ako stena, ale zachvátil ma amok červenej farby. Predávajúca nechápala, kde sa fľaky vzali. Asi z obálky. Píšem, že z obálky nie, obálka je čistá. Potom vysvitlo, že kabát nestihla oprať, lebo som jej na účet poslala peniaze rýchlo. Moja snaha pôsobiť seriózne mi teda pripravila šok. Poslala som fotografie. Že teda neviem ako ona, ale ja si myslím, že toto sú riadne fľaky a riadna špina. Ona až také fľaky nevidí, ale keď kabát operiem a nezídu, vráti mi peniaze.
Hútala som, v mysli som prala najmenej trikrát. Hovorím si, že ak ho pri praní dokazím, neuvidím nič. Nebudem mať kabát na oberačky, a ani do mesta. Nikam! Následne som povedala, že si myslím, že moja korektnosť stála už za rýchlym prevodom, a ja si prosím peniaze späť, a že potom pošlem aj kabát. Slečna povedala, že mi neverí. Ja som jej verila, keď som jej posielala peniaze, zvláštne. Že korektná až tak nie som, že korektná je ona, lebo sme sa na vrátení nedohodli, no ona je ochotná to urobiť. Navyše mi dala kabát za tretinu ceny.
Hm, z matiky som mávala štvorky, ale že by tretina z 15 bola 12. Musím si vziať kalkulačku ...
Pravda je taká, všetko z bazáru je veľkým otáznikom až do otvorenia obálky. Slečnu som si poistila a na vlastné náklady jej poslala kabát doporučene, aby som ju mohla sledovať. Chcela si odrátať poštovné s čím som súhlasila dovtedy, kým si nevymyslela, že jej ho narátali v sume 1,7. Nakoľko sa v poštovnom vyznám, kabát som mala odvážený a známku na obálke som tiež prečítala dva razy, zdalo sa mi to nefér. Slečna vraj ale má rodinu na poštovom úrade, a tak do cien zásielok vidí. Hovorím si, áno, ako každý, kto navštívi web pošty. Nakoniec vysvitlo, že jej tie drobné chýbať nebudú, pošle mi plnú sumu.
Chýbať jej nebudú, ale pokúsiť sa o ne ma ošklbať, to mohla.
Kabát sa vrátil do svojej zasľúbenej zeme. Znova je na internete, kto vie. Možno v ňom už niekto strihal aj stromky, veď ide jar. Mne padol kameň zo srdca, no ostala v ňom zatrpknutosť. Ja, poctivý predajca, čo dobre že nemeria aj šírku goliera, natrafím na niekoho, kto mi bez mihnutia oka pošle špinavý kabát.
Iste, iste, dobierka to všetko zachráni. Hlavne keď si ju niekto vydupe a potom neprevezme, a vy platíte aj za to, že ste si ju prišli odniesť spätne z pošty. Pupky niektorých Slovákov pýtajú stále jesť. Ošklbať o každý cent a vytvoriť na bazároch atmosféru, v ktorej nik neverí nikomu, to je naše. Navyše by sme si za to nechali aj zaplatiť.
Minulý týždeň mi písali Číňanci. Z Ebay-u som si objednala za 0, 80 centov s free shippingom náušnice, ale prišli mi opačne zavesené na háčik. Oslovili ma v e-maili Dear friend, a že ich to mrzí, a náušnice mi pošlú znova. Nechceli foto, nič. Len aby som im nedala zlé hodnotenie.
Na moju predávajúcu spomínam v dobrom. Zatínala som zuby a nechala sa urážať, pretože som chcela svoje peniaze spať. Ja som tiež nenažranec národný. Za peniaze si prosím len čistý kabát. Mala by som sa nad sebou hlboko zamyslieť. Koľko je vlastne tá spomínaná tretina. ...
