Začala som s Mimibazárom, ktorý dnes nenávidím, ale za veľa vecí mu zároveň aj ďakujem. Možno má niekto ľudí fungujúcich na takýchto portáloch vykreslených ako nenásytných handramaniakov, nie je to tak. Keď sa vám podarí a natrafíte na milého predajcu, dostanete kúpiť také veci, o ktorým sa vám ani nesnívalo. Mimibazár bol spočiatku stránkou, kde si mamičky vymieňali a predávali oblečenie po deťoch. Ale dnes je väčšina vecí na ňom pre dospelých. Sama som si odtiaľ objednala oblečenie a dokonca pár nenosených vecí aj predala. Vtedy bola moja dôvera bezhraničná a nemala som pocit, že niekomu, komu pošlem peniaze na účet, môže napadnúť myšlienka neodoslať vec.
Zamilovala som sa aj do Bazoša. Tam to fičí, to vám poviem. Objednávala som si z neho svoj Nikon a doteraz nechápem, ako som sa nebála poslať neznámemu chlapíkovi na účet 450 eur za zrkadlovku. Teraz ste si ťukli do čela a moja karma bude pre vás pasé. Kupujúci mi však volal, dokonca mal z predaja väčší strach ako ja. Výsledok? Ani nie dva mesiace používaná zrkadlovka so záručným listom, s pamäťovou kartou a s taškou. Samotný foťák stál vtedy 500 eur a viac. Ulalá!
Lenže tak ako ja slintám po pekných veciach čo nemá polovica internátu, tak slintajú aj predajcovia po hlúpych kupujúcich. A ako si viem aj z Pokecu urobiť zábavu a štúdiu o tom, aké typy profiloviek letia u mužov (treba ukázať svaly, zajaci!), tak som si aj z bazárov spravila svet skúmania.
Letia značky. Ľuďom je jedno, že ten sveter okrem toho loga nemá na sebe nič pekné. Lebo má logo. A všetko značkové je drahé aj po niekoľkých rokoch nosenia. Vždy som mala mienku, že sa nosených vecí treba zbaviť, za nejakú symbolickú euromincu. Jedna minca, dve mince, hurá do drogérie. Mnohí kupujúci však dokážu zarábať aj na vylajdaných tričkách. A namiesto kvalitnej nerozmazanej fotky vám radšej poskytnú štyri zábery na značkovú visačku.
Ja ako pedant svoje veci detailne opíšem, premeriam, odvážim a na základe váhy určím cenu poštovného. Niektoré mylné bazárové trúbky ale stále prekypujú pocitom nadmúdrosti a myslia si, že ak udajú poštovné na tielko dve eurá, kupujúcemu nedôjde, že na ňom chcú zarobiť ešte aj takto. Ja poznám cenník listov lepšie ako samotné poštárky. Akonáhle vidím predraženú cenu na poštovnom a balnom, klikám ďalej.
Nepochopiteľné pre mňa ostanú aj popisy. Osobne si myslím, že predáva slovo a popis. Ak niekde uvediem predám roláčik, aj ľudia, ktorí neovládajú logické hádanky prídu na to, že rolák nechodí po bazáre len kvôli lajkovačke. Ale kvôli predaju. Zbožňujem aj slečny, s ktorými som mala česť naposledy. Svetrík je krásny, z Anglicka. Vidíte tú implikáciu? Tak som si krásny svetrík z Anglicka teda objednala. Predávajúca bola milá, komunikovala hneď – ďalšia vec, ktorá by vás mala na nákup naladiť, alebo od neho odradiť. Krásny svetrík sa po vytiahnutí z obálky ukázal ako vypratý svetrík, z ktorého som mala slzy v očiach. Nebol drahý, ale brala som ho za facku kvôli chýbajúcej gombičke (a s ňou som mala veľké plány, och, ako to mohlo byť úžasné!). Okrem gombičky mal byť krásny. Keď si zrátam farbu a energie na jeho farbozrodenie, mohla som ísť radšej do číňaka. Ale skúsenosti ma robia bohatšou.
Aj tie s nepodarenými dobierkami. Odteraz si googlim každú emailovú adresu kupujúcej, ktorá je mi podozrivá. Napríklad tým, že nedokáže napísať ani svoju adresu, ako jedno násťročné dievča. Objednalo si veci na dobierku, dobierka prišla, dobierka sa vrátila, Kristína si zacvakala oboje. Medzi nami, viem byť mrcha a našla som aj potenciálneho otca mojej nákupnej zradkyne. Keďže som mala veľké podozrenie, že je nášho známeho menšinového pôvodu, zľakla som sa, že kvôli jednej sukni ma niekto nazve rasistkou, čo od školáčky vymáha peniaze. Ktoré sa nedajú ani súdne vymôcť. Tak som sa pozlostila a veci radšej premiestnila na Bazar.sk. Tu je veľká pravdepodobnosť, že kupujúci majú aj azetové kontá a tak vidíte, kedy sa prihlasujú. Keď sa tvária, že ma odradí ich neodpisovanie. Haha, prostota!
Aj tak budem stále tvrdiť, že bazárový svet je úžasný. Naučil ma toľko o ľuďoch, o ich správaní, o tom, že keď niečo chcú, nevedia si to ani vypýtať. Až po piatom maily vysvitne, že chcú vec na dobierku. Alebo si vypýtajú veľkosť oblečenia napriek tomu, že som uviedla jeho presné rozmery. Stretla som aj takých kupujúcich (lebo by ste sa divili, koľko chlapov zháňa opasky Lee Cooper), s ktorými sme si naozaj vymenili milé maily, nechali sa pozdravovať, napísali si na hodnotenia pozitívne ohlasy. Ale to preto, lebo ja nejdem na veciach zarobiť. Myslím si, že mnohí predávajúci, aj muži a aj ženy, podceňujú bazárové osadenstvo. Ľudia vidia kde a čo za akú cenu fičí, vedia, kedy mal Sportdirect výpredaj. Nenaletia, teda ja nie, na premrštené ceny, za ktoré sa chcú Slováci zbaviť tovaru, ktorý im nesedel.
Dodnes mám rada svojich poctivých predajcov a kupcov, a tým ostatným vďačím za nové skúsenosti. Mám rada bazáre, budem na nich, naučili ma veľa a zaplnili pár vešiakov. Dali mi niečo, čo by ste nenašli ani v cene poistenej dobierky. Tak kto má viac?!
