Je nedeľa, nedele neznášam. Zo slížovej polievky mi chutia len slíže. Moje uši dnes počujú naplno celý kolobeh domácnosti. Po dvoch dňoch som ich pustila do jedálne bez vaty. Chyba.
Kým som bola polohluchá alebo mierne imúnna voči šumom, všetko bolo mäkšie. Pes štekal tichšie, v dome bolo ticho. Čo spadlo, spadlo len ledabolo a jediný pazvuk v mojom okolí bolo moje vlastné rozprávanie. Počula som si ho dvojmo.
A zrazu som bola free. A bolo mi to na nič. Moja vidlička na tanieri abnormálne kričala na mäso. Tatove zakýchanie som počula až do izby, klávesnica počítača vydávala zvuk posledného pomazania. Pritom som celý víkend počúvala, ako pekne znie, skoro ako nová.
Vraciam si vatu do uší. Slíže z polievky som už vyjedla. A zo všetkých nedieľ, ktoré neznášam, mám najradšej tie tiché.
