Vedľajšia postava 8. marca - ŽENA

Alebo sa čaká až priveľa. Mať závideniahodnú kariéru, skvelé nápady, silný názor na udalosti vo svete, rozhľad, veľa koníčkov, vypracovanú postavu, dokonalú pleť, elegantné oblečenie, uprataný byt, navarené… Ak má úspešný muž vedľa seba partnerku s nadváhou, podaktorí neveriacky krútia hlavou a pýtajú sa, čo na nej vidí. Hodnotíme, či si muž našiel vhodnú partnerku (vzdelaním, postavením, výzorom) bez toho, aby sme poznali ich vzťah a potreby. Pri ženách úspešných mužov sa neustále komentuje, čo majú na sebe, ako sa tvária, či sa im až priveľmi nezväčšili partie alebo nie sú primálo veselé. Ako ho reprezentujú.

Úspešnosť týchto žien sa niekedy hodnotí úspechmi jej muža. Akoby neboli samostatnými osobami. Je to žena premiéra. Žena hokejistu. (Určite platí aj naopak - muž sudkyne, muž herečky - ale o tom možno nabudúce).

Ešte pred komunálnymi voľbami v roku 2022 sme sa v rámci firmy pýtali ľudí vo focusových skupinách v jednom slovenskom meste, akého primátora si predstavujú. Odpoveď bola viac menej podobná - “potrebujeme rázneho muža”.

Pýtame sa, či môže byť aj rázna žena. Vraj nie. A dôvod? Jednoducho voliči potrebujú človeka, ktorý urobí poriadok v meste tvrdo a nekompromisne. Nebude sa pozerať vpravo či vľavo. Nuž a žena je predsa vždy tá viac citlivá, viac na ňu pôsobí ohováranie a špina, a hlavne, čo by to bola za žena, keby jej nezáležalo na tom, akej špine vystaví svoju rodinu. Asi nie normálne zmýšľajúca.

Videla som, ako ťažko musí obhajovať svoje kompetencie na víťazstvo vo voľbách 34- ročný muž - kandidát, nedokážem si predstaviť, ako sa musia obhajovať ženy. Komentáre na Facebooku, hoc nie sú zrkadlom celej spoločnosti, sú znepokojivé. Žena je buď sopľana bez vlastného názoru a všetko, čo prezentuje nemá z vlastnej hlavy. Potom bum, akoby zázrakom sa prehupneme do obdobia, kedy je žena starou vykopávkou. Nehodnou mať názor a odsúdenou byť na dôchodku, ideálne starať sa o vnúčatá. Medzitým je samozrejme ešte obdobie, kedy môže byť príšernou matkou, ak sa rozhodne venovať kariére.

Počúvame, že načo voliť ženy, keď sa tam dostala R. Tabák a M. Šimkovičová? Nuž práve tieto dve sú tam kvôli zle nastavenému volebnému systému. Pravdou však je, že máme aj šikovné političky, no často im zazlievame aj tie najmenšie prešľapy. Avšak z podobných, ba i horších dôvodov sme neprestali voliť mužov, hoci sme si vypočuli pozliepané názory A. Danka a videli vystúpenia I. Matovič. Ženy však neustálou kritikou, ponižovaním ich názorov a vzdelania, ale aj prístupom k ich životom a kázaním toho, čo by mali, čo sa patrí a čo nesmú, odradíme natoľko, že dnes napríklad nemáme kandidátku na prezidentku.


Poslušné dievča je predsa viac ako kriticky zmýšľajúca žena

V čase, keď som pracovala v Národnej rade SR som na jej chodbách stretávala rôznych poslancov. Aj tých nezdvorilých, ktorí dnes budú oduševnene rozdávať kvety nám - ženám. Na kyticiach či inej pozornosti ku dňu žien nevidím nič zlé. Na pokrytectve, ktoré predvádzajú niektorí politici už áno.

Ženy v mojom okolí, a isté roky aj ja sama, sme začali odmietať ruže a iné prejavy vďačnosti a náklonnosti ku dňu žien. Pritom nejde o pohŕdanie voči mužskej snahe. Chceme tým len poukázať, že nestojíme o darčeky, ale o skutočnú úctu voči našim názorom, túžime po pochopení pre našu kariéru či záľuby, jednoducho chceme byť považované za rovnocenné. A to sa nedá dosiahnuť kvetinkou raz za rok, kým sa k nám niekto správa s absolútnym dešpektom.

Vypočula som si urážky len preto, že som si ako žena dovolila mať názor. Podporený štúdiom a skúsenosťami, ktoré som nabrala na rôznych stážach a v práci. Som vraj na ne ako žena príliš neskúsená, mladá, oblbnutá médiami, bez vlastného úsudku. Za to moji spolužiaci z vysokej školy sa k podobným témam vyjadrujú bez toho, aby čelili podobnému ponižovaniu.

Kedy je teda žena považovaná za plnohodnotnú bytosť s právom ozvať sa a prejaviť svoje myšlienky? Hodnotí sa to počtom detí či vrások? Ani to nie. Pretože som videla množstvo “diskusií” pod príspevkami aktivistiek či političiek, ktoré majú viac rokov a praxe ako ja a im nadávajú do starých ropúch, ktoré už majú otupené mozgy. Ako vidno, pre obmedzených mužov neexistuje meter, pretože ako ženy jednoducho nemáme tak silný hlas ako oni. Tí uvedomelí vedia, že žiaden “meter” nepotrebujeme, pretože sa rovnako ako oni rodíme s rovnakými právami.

Feminizmus je dnes skôr nadávkou uštedrenou sebavedomej žene po tom, čo sa bránila nevhodným lichotivým komentárom. Vraj sme príliš citlivé. Nepriateľské a feministické. Vraj teda niektorí muži nevedia ako sa k nám správať. Tak rada odo mňa – jednoducho komplimenty skladajte len tým, ktoré poznáte a bezpečne viete zhodnotiť, že si vaše slová môžu zle vyhodnotiť. S ostatnými ostávajte na profesionálnej úrovni. Také jednoduché, však? Feminizmus tu nie je na to, aby z nás robil zamračené fúrie, ale na to, aby sme sa napríklad samé mohli rozhodnúť, či chceme byť ženou v domácnosti a starať sa o rodinu alebo chceme rovný prístup a muža, ktorý si po sebe uprace alebo máme záujem naplno sa odovzdať pracovnému životu. Slobodná voľba bez urážok je náš cieľ. Nie ponižovanie mužov. To, čo potrebujeme je rešpekt, nie kytice.

Mnohých stále prekvapuje, že ženy si v dnešnej dobe uvedomujú svoje hranice, svoju hodnotu, majú vlastnú predstavu o živote. Vedia sa postaviť neadekvátnym poznámkam a nie sa len zahanbene usmievať a želať si koniec nepríjemnej situácie. Celkom dobre vieme odhadnúť aj keď nás niekto znásilní. V tom sa poslanec Glück nemýli. Sú však situácie, v ktorých nahlásiť páchateľa nemôžeme, pretože sa bojíme pomsty, hanby, trestu, poníženia, odsúdenia… Pretože častokrát netolerantní a chorí muži ubližujú svojim neteriam, dcéram, kolegyniam. Už sme sa v tejto problematike posunuli a nerozprávame sa len o prepadnutiach v parku, ale o násilí doma. No to by ste určite vedeli, keby ste k slovu pustili aj ženy, ktoré tak zbožne obdarúvate kvetmi 8. marca.