Myslíte si, že nemám pravdu? Keby som neopisovala vlastnú skúsenosť, nedovolila by som si napísať ani riadok. Učiteľkou bola aj mama, krstná mama, svokra, ba dokonca môj manžel je učiteľom, preto mám pred povolaním učiteľa rešpekt. Na myseľ mi neprichádzajú správne slová, lebo nemôžem a nechcem generalizovať ani školy, ani učiteľov, ale myslím si, že človek má právo vyjadriť svoj názor, najmä ak ide o naše deti a ich dobro.
Vyučovanie na ZUŠ prebieha individuálnou formou, a preto by mal byť učiteľ aj tam do veľkej miery psychológom. Deti dnešnej doby sú inteligenčne vyspelejšie než predchádzajúce generácie a pedagóg by mal zvládať vzdor, náladovosť a iné prejavy detí v dospievajúcom veku. Mal by chápať ich citlivú, krehkú povahu a nevystavovať ich zbytočnému tlaku či stresu. Neverím, že som jediná, kto si to myslí.
Viem však určite, že pani učiteľka, ktorá dcéru vyučovala hodiny spevu na ZUŠ v Skalici, nemá ani tušenie o pocitoch mladých dievčat a o účinkoch svojho nerozvážneho správania. Po nezhodách, ktoré sme riešili s pani učiteľkou na konci minulého školského roku, som teraz v septembri zažila, mierne napísané, šok! Ako som už spomenula, aj môj manžel je učiteľom, zhodou okolností presne na spomínanej škole. Prípravy na začiatok školského roka začal ako iní učitelia - nahlasovali sa žiaci, tvoril sa rozvrh, riešila sa organizácia štúdia a len vtedy sa manžel dozvedel, že naša dcéra je u svojej pani učiteľky vyčiarknutá. Tiež bol prekvapený, a preto sa spýtal pani zástupkyne, prečo sme ako rodičia o tejto zmene nevedeli. Informácia, ktorú dostal, ho vyviedla z miery. Pani učiteľka povedala pri nahlasovaní žiakov pani zástupkyni, že našu dcéru učiť NEBUDE a tá jej želanie bez komentára odobrila a dcéru zo zoznamu vyčiarkla. Takýto postup je, prinajmenšom, zvláštny. Pani učiteľka Vrátilová rozhodla za nás a my by sme sa o tom ani len nedozvedeli, nebyť privilegovaného postavenia môjho manžela.
Snažila som sa pochopiť, čo viedlo k takémuto riešeniu a napadá ma len jediné - urazené ego pani učiteľky. Ak nedokázala alebo snáď dobrovoľne nechcela povedať kolegovi, aby presunul svoju dcéru k inej učiteľke, čím znemožnila prihlásiť ju na spev k inému pedagógovi, nedokážem si inak vysvetliť jej správanie. Toto sú neodškriepiteľné fakty. Len neskôr sa k nim pridali detaily z tretej, štvrtej a ktoviekoľkej ruky o tom, ako pani učiteľka spochybňovala spevácke kvality našej dcéry. Považujem to za ďalší nepochopiteľný prístup pedagóga, ktorý mal, podľa mňa, riešiť podobné problémy buď s nami ako rodičmi tvárou v tvár alebo neriešiť vôbec. Šíriť reči za chrbtom je nielenže neprofesionálne, ale nanajvýš detinské, navyše, ona ako pedagóg by mala deti učiť napredovať a nie brzdiť ich neopodstatnenou kritikou. No a v neposlednej rade k tomu všetkému treba spomenúť, že si pani učiteľka dovolila na dcéru kričať nevhodné narážky o pozícii jej otca a vyhrážať sa vykopnutím zo školy.
Tak toto je moja tohtoročná skúsenosť so slovenským školstvom. Je mi len veľmi ľúto, že sa to deje v škole, ku ktorej mám obzvlášť milý vzťah a s ktorou je meno mojej rodiny prepojené viac, než by som si možno priala. Verím, že vy ste školský rok začali príjemnejšie. Veľa šťastia!
