Aká je však skutočnosť. Pracovník na dohodu je zamestnanec bez nároku na dovolenku, bez nároku na PNku a stravné lístky, bez nároku na pracovný odev a pod. Má nárok len na prácu. Skrátka bez väčšiny práv zamestnanca. Môže odrobiť v prípade zmluvy o vykonaní práce 350 hod. ročne a v prípade zmluvy o pracovnej činnosti 10 hodín týždenne. Ďalej je v zákonníku práce definované že tieto obdobné pracovné pomery sú výnimočné.
Zaujímal som sa o toto v niektorých zamestnaniach, kde sa zamestnáva na dohodu. A zistil som že:
Pracovník taxi služby má pracovnú dobu každý druhý deň 24 hodín. Samozrejme piatky, sviatky, soboty a nedele. Počas tejto doby stojí na stanovisku a čaká na zákazníka, alebo vozí zákazníka, prípadne sa presúva medzi viacerými stanoviskami. Jazdí podľa potrieb zákazníka. Plat 0,17-0,20€ za kilometer jazdy. V blízkom okresnom meste sa bežne najazdí na taxíku 50-200.-km za deň. Teda keď to prepočítame počet hodín 24x15dní = 360 hodín. Odmena za prácu pri prepočte priemerne najazdených 125 km za 15 dní 318,75.-€ až 375.-€. Samozrejme bez toho, že by tento pracovný pomer zakladal nejaké dôchodkové nároky, nároky na PN, OČR ku, na stravné lístky, pracovný odev a podobne. Podotýkam že všetci taxikári v mojom okolí robia na dohodu.
Pracovník strojárenského podniku má pracovnú dobu 8 hodín denne. Mzda 400.-€ brutto. Z tohto odvádza preddavok na daň. Kedykoľvek musí byť k dispozícii v sobotu, alebo aj v nedeľu. Mzda sa adekvátne zvýši podľa počtu odpracovaných hodín. Bez nároku na platenú dovolenku, PN ku OČR ku, na stravné lístky, pracovný odev a pod.
Zdravotnícki pracovníci najmä kúpele a zariadenia sociálnych služieb. Pracovná doba v rôznych smenách v soboty aj v nedele aj vo sviatky. Celkom odrobené hodiny cca 200/mesiac, mzda cca 500.-€ brutto. Bez nároku na platenú dovolenku, PN ku OČR ku, na stravné lístky, pracovný odev a pod.
Zákonník práce doslova tieto pracovné pomery mimo riadny pracovný pomer charakterizuje tak, že zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh, alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Lenže tieto pracovné pomery sa nestali výnimkou, ale náhradou riadneho pracovného pomeru, akurát s tým že pracovník ktorý je takýto spôsobom zamestnaný nemá žiadne sociálne poistenie, odvedie si akurát dane . Štátu na týchto pracovných pomeroch unikajú peniaze v rámci odvodov a samotní zamestnanci si ani neuvedomujú že ich dôchodok bude pri tomto type zamestnania nulový. Navyše odmena ktorú za prácu dostávajú takíto pracovníci zďaleka po prepočte na hodiny nedosahuje ani len úroveň minimálnej mzdy. No a podmienky u jednotlivých zamestnávateľov si stačí len predstaviť, že nie sú nijaké, lebo zamestnávateľa nič neviaže len vlastný zisk. No a tak sa zamestnávatelia môžu smiať že aký fajn prostriedok im dal štát do ruky a ako ušetria na tom najchudobnejšom - obyčajnom robotníkovi a radovému zamestnancovi. Samozrejme že vzhľadom k obmedzenému počtu hodín sa vykazuje nižší počet odpracovaných hodín a tak na papieri vlastne títo zamestnanci robia pár hodín a ich hodinová mzda je oficiálne celkom slušná. Zároveň viacerí z takto na dohodu zamestnaných ľudí je vedených na úrade práce ako nezamestnaní. Podľa poslednej štatistiky celkom cca 68.000 ľudí. Je to naozaj 68 tisíc výnimočných prípadov?
Takáto činnosť by mala byť zo strany štátu oveľa viac kontrolovaná, nakoľko toto deformuje tiež pracovný trh a tiež sociálny systém, lebo ľudia, ktorí po skončení takejto práce počas ktorej oni ani zamestnávateľ niť za nich neplatil do sociálnej a dôchodkovej poisťovne sú potom čistými sociálne odkázanými ľuďmi, ktorých si systém takto neprezieravo vyrába. Česť všetkým výnimkám, ktorí takýto pracovný pomer využívajú v súlade s jeho výnimočnosťou.
