Po Vianociach o Vianociach

 Viem, že čo popíšem ďalej je bežné, a že by to mohli napísať desiatky a možno aj stovky iných ľudí na Slovensku. Ale nedalo mi to a musel som sa "vypísať". 
 Kedysi pred pár mesiacmi na jednej z akcií v obci v ktorej bývam v Podlužanoch pri Leviciach, ktorej som sa zúčastnil, a na ktorej sa vo veľkom spievali "ľudovky" a kde som aj ja, keďže si zaspievam veľmi rád, spieval všetko čo prišlo, som dostal zaujímavú ponuku ísť spievať Vianoce do kostola. Také ozajstné so všetkým čo k tomu patrí. Žalmy, koledy, vianočné piesne zo spevníka určeného pre vedenie omše, všetky predpísané nápevy počas vedenia omše.
 No a vzápätí prišla ku nám svokra, ktorá je veriaca a požiadala ma, aby som ju v nedeľu vzal na omšu do kostola. Bol to asi taký podnet a tak som šiel. Zo zvedavosti , aj možnosti oprášiť záležitosti viery. Na tej prvej omši boli veci také ako majú byť, ale čosi tomu chýbalo. A vtedy ma oslovila kamarátka /vtedy ešte len budúca/, aby sme skúsili dať dohromady niekoľko piesní na občianske oslavy v dedine a aj časť spievaných žalmov a textov pre omšu v kostole. Skúsil som jedno aj druhé a podľa odozvy medzi spievajúcimi to asi aj celkom išlo. Vystriedali sme pritom vedúcich, trochu sme sa aj "popaprčili" keď to nešlo, ale stále sme išli ďalej. Tak sme odspievali niekoľko akcií a prišiel čas prípravy na Vianoce. Stretli sme sa niekoľkí nadšenci spevu a vlastne aj odvážlivci, lebo odspievať to v kostole je niečo úplne iné ako kdesi na ľudovej akcii. Nacvičili sme čo sme stihli /bolo to celkom 5-6 nácvikov/ a išli sme do toho. Triasli sa mi kolená aj hlas keď sme spustili prvé žalmy, glóriu, omšové piesne , Vianočné koledy. Po polnočnej omši som potichu išiel po ulici a počúval som /hoci sa to nemá/ ohlasy, ktoré boli. Viacero ľudí hovorilo že to bolo celkom fajn, celkom pekné, že sa to celkom vydarilo. Aj na Božie narodenie aj na Štefana. Pozornejšie som počúval aj našich spevákov. Videl som ako rastú, akí sú spokojní a po vydarených vystúpeniach im bol viedieť pokoj a úsmev na tvárach. Prestali sa mi triasť kolená aj hlas a spieval som s chuťou, oduševnením a radosťou. Možno som tým nadšením a radosťou vniesol trochu z tohoto aj do duší ostaných prítomných a ak áno som veľmi rád. Okrem toho ma oslovili niekoľkí ľudia, ktorí ocenili pekné omše a spev a vyjadrili sa v zmysle, aby sme takýto zvyk zachovali aj do budúcna. Toto ma veľmi potešilo, pretože som sa do obce prisťahoval len nedávno. Ďakujem svojej teraz už kamarátke za oslovenie , aby som sa k nim pripojil, lebo som dostal šancu rozdávať iným to čom som kedysi dostal.