Často nevieme čo na to máme povedať. V duchu ďakujeme, ale nie vždy sanaša vďaka dostane v podobe slov k danej osobe. Je to škoda. Ak smevďační mali by sme to vyjadriť, aby sme potešili človeka, ktorý nás svojimiskutkami primäl ďakovať. Áno obyčajné slovo „ďakujem" poteší vždy. Urobí danú chvíľu krajšou a ukážečloveku, že veci ktoré robí sú správne a vážime si ich.
Niekedy si pre seba povieme slová vďaky, s pocitom, že ich adresát vieako veľmi mu ďakujeme, ale aj keby to naozaj vedel, nikdy to nenahradí vyjadrenietoho pocitu slovami. Jeden múdry človek raz povedal: „Keď miluješ hovormilujem ťa, keď si vďačný hovor ďakujem a aj keď sa ti bude zdať, že tohovoríš často, nikdy to nepovieš toľko krát koľko by si to ľudia v tvojomokolí zaslúžili."
Preto ďakujme častejšie, aby sme sa aspoň priblížili k doceneniunezištných skutkov a osôb, ktoré ich konajú.
