V roku 1998 vyhralo voľby menšie zlo v podobe Mikuláša Dzurindu a jeho vlády odhodlanej očistiť Slovensko od nálepky mečiarizmu a politickej izolácie. Nechcem sa zaoberať hodnotením tohto obdobia, lebo si myslím, že som ho v tom čase nemohol aktívne a objektívne vnímať. Nedá sa však poprieť, že aj napriek množstvu vnútorných káuz a nezhôd sa vnímanie Slovenska v zahraničí značne vylepšilo.
V roku 2002 sa opäť nejakým zázrakom podarilo obyčajných slovenských ľudí nezaujímajúcich sa o politiku presvedčiť o Dzurindovom menšom zle. Nasledovala vláda plná ťažkých reforiem, ktorých tlak pocítili hlavne obyčajní ľudia. Niektoré reformy pomohli iné menej. Každopádne sa nedalo hovoriť o jednoznačne dobrej a bezchybnej vláde.
V nasledujúcich prezidentských voľbách si niektorí voliči povedali, že už to s menším zlom netreba preháňať a v prvom kole volili podľa svojho najlepšieho presvedčenia človeka, ktorý mal na prezidentský post najlepšie dispozície a bol by vhodným reprezentantom nášho štátu. Škoda len, že Slovensko ešte nebolo dostatočne zrelé na tak dobrého prezidenta. Ako sa spieva v jednej piesni: „každá krajina dostane prezidenta, ktorého si zaslúži“. Výsledkom odporu voči menšiemu zlu bolo to, že máme teraz na prezidentskom poste možno neškodné, ale v mojich očiach stále nekompetentné zlo.
To čo sa stalo nedávno v parlamentných voľbách si ešte stále nedokážem celkom vysvetliť. Mysleli si snáď voliči SMERu, že volia menšie zlo? Alebo bolo skoro 45 % dospelých ľudí unavených z neustálej voľby niekoho s kým celkom nesúhlasia a preto neprišli voliť? Stal sa Mikuláš Dzurinda už zlom väčším, ako býval? Treba si však položiť otázku takto: „Je naša terajšia vláda naozaj zlom menším?“ Veľa ľudí sa bráni jej odsudzovaniu ešte predtým ako začne fungovať a nepochybujem o tom, že sa jej podarí urobiť aj niečo dobré, napríklad v zdravotníctve, ktoré to veľmi potrebuje. Napriek tomu si myslím že za posledných osem rokov sme mali vládu, ktorá do istej miery splnila, čo sľúbila, a na ktorú sme sa mohli spoľahnúť oveľa viac, ako na tú nastávajúcu.
Politika, nielen na Slovensku, je špinavá záležitosť. Vždy a takmer v každej politickej strane sa nájde niečo zlé, niečo čo nás odrádza ísť ju voliť a stáva sa tak prekážkou uskutočnenia toho dobrého, čo nám strana ponúka. Nie vždy je jednoduché uvedomiť si to a dokázať sa s tým zmieriť. Preto si myslím, že či sa nám to páči alebo nie, každé voľby boli a budú o menšom zle a jeho presnom určení. Keby to tak nebolo, stala by sa naša demokracia dokonalou. Takou ako ju videli jej Aténsky tvorcovia. Ako však z politickej teórie vieme, tento stav je nedosiahnuteľný.
