Časy kedy boli ľudia nútení čakať na "zmeny zhora" a nemohli s nimi nič spraviť sú dávno preč. Občianska spoločnosť sa aj na slovensku stáva čoraz ostrejším zrkadlom politiky a nezostáva len pri tom. Ponúka často veľmi funkčné riešenia (think tanky) a niekedy dokonca začína prichádzať s vlastnou realizáciou. Samozrejme zmeny nie sú dramatické a okamžité, ale postupne si začíname zvykať na to, že naša zodpovednosť za fungovanie krajiny a teda aj za náš "blahobyt" niekončí vhodením, alebo nevhodením hlasovacieho lístka do urny raz za štyri roky.
Školstvo a rôzne iniciatívy v ňom môzu byť dobrým príkladom (Učiteľ 2020, Detstvo deťom, alebo školy ako Narnia). V zdravotníctve môžme tiež nájsť iniciatívy, ktoré suplujú nedostatok systémových riešení ako veľmi známy Dobrý anjel, alebo Liga proti rakovine, Klub detskej nádeje a podobne. Zmeny prinášajú aj súkromné subjekty. Zaujímavých projektov je neúrekom a tak je to správne, pretože žiaden systém nemôže pokryť všetko. Štátny tým menej.
Všetky tieto aktivity (s výnimkou učiteľa 2020) sú ale len akýmisi záplatami a nie systémovým riešením.
Na mieste je teda otázka: Môže občianska iniciatíva zlepšiť systém?
Podľa môjho názoru môže. A to vtedy ak sa prestane zameriavať len na tvorcov systému, ale začne intenzívne pracovať s jeho účastníkmi. Sprostredkuje dlho prerušený dialóg, alebo začne pracovať na vzťahoch medzi týmito účastníkmi.
Pokúsim sa tento zložito vyzerajúci odstavec lepšie vysvetliť na príklade.
Boj odborárov za zvýšenie platov, z neho vyplývajúci štrajk a vytváranie tlaku na vládu je legitímna snaha zlepšiť podmienky lekárov. Formu nechcem nijak hodnotiť. Na strane druhej nerieši dlhodobý stav zdravotníctva a pacientovi v konečnom dôsledku jeho skúsenosť so starostlivosťou príliš nezlepší.
Na druhej strane napríklad práca s lekármi prvého kontaktu a pacientami na ich vzájomnom vzťahu a dôvere v krátkodobom horizonte môže priniesť "len" zlepšenie v pochopení druhej strany, ale v dlhodobom napríklad aj zefektívnenie celého systému, zníženie zbytočnej preskripcie nepotrebných liekov či viac "klientov" pre "tých šikovnejších" lekárov. V konečnom dôsledku úsporu v systéme.
Nie som lekárom, ani politikom. V prvom rade som občanom, pacientom a zdravotníctvo sa ma dotýka viacerými spôsobmi. Netvárim sa ani, že poznám riešenie. Iba ma trápia dôsledky jeho neprítomnosti.
Chcem len otočiť debatu z vysoko odbornej a politickej viac na ľudskú rovinu. Pretože tam sa podľa mňa nachádza kľúčový problém. Poukázať na problémy, ktoré sa dajú riešiť bez veľkých financií, ale prostredníctvom dialógu, diskusii a pochopenia. V tom vidím cestu ja a tam sa chcem aj osobne realizovať.
Čo vy? Prišli by ste na verejnú diskusiu s lekármi a medicínskymi autoritami, ktoré chcú zmeniť systém? Hľadať cestu a možno zisťiť ako problém vyzerá z druhej strany.
Na záver prikladám inšpiratívne video z konferencie TED na podobnú tému.
