Kdekoľvek sa človek v týchto dňoch obzrie, vidí tie isté neúprimné tváre, tých istých nedôveryhodných politikov a tie isté znudené šedé masy ľudí, ktorí už prestali rozdeľovať medzi celebritami a osobnosťami, populistami a vizionármi a čo je najdôležitejšie nevedia už nikomu veriť. Inými slovami sklamanie, rezignácia a apatia. To, v čom sme na Slovensku tak dobrí.
Nehovorím teraz len o politike. Na tú všetci nadávame a odsudzujeme ju. Hneď ako si ráno zanadávame však zavolá šéf, že naša firma získala skvelý kontrakt na informačný systém pre ministerstvo, synovi oznámia, že ho neprijali na gymnázium, alebo nám v autoservise ponúknu, že ak si tie nabúrané diely odložíme a prídeme s nimi o pár mesiacov s novým poistením, tak nám to tá poisťovňa preplatí aj keď sme priamo pri búračke poistení neboli. Čo vtedy spravíme? Ako sa rozhodneme v našich malých morálnych dilemách? Čo naozaj spravíme, keď nás nikto nevidí?
Podľa čoho sa rozhodujeme? Na základe toho či cítime, že je to správne, alebo podľa toho, či si myslíme, že za to budeme niekedy potrestaní. Ak vyhrá druhá možnosť, nieje to aj vďaka tomu, že nevidíme ľudí, ktorí to robia inak?
Tento blog nemá len morálne kázať, ale aj ponúkať riešenia. Vo Fóre inšpiratívnych myšlienok, ktoré som spoluzakladal, si totiž myslíme, že to, čo nám veľmi chýba, sú skutočné osobnosti a reálne vzory. Ľudia, ktorí mali veľa možností získať, ale v drvivej väčšine z nich sa rozhodli uprednostniť to, čo bolo ťažšie, ale v konečnom dôsledku správne. Takíto ľudia existujú a nie je ich až tak málo, ako by sa nám mohlo zdať. Často však máme problém uveriť im. Už toľko krát sme sa sklamali, popálili a stratili dôveru v človeka, ktorý mohol byť našim vzorom, že nemáme odvahu urobiť to znovu.
Ak má niekto povesť charakterného a morálneho človeka, pýtame sa, prečo to robí, čo z toho má a musí nás naozaj dlho presviedčať, že za tým nie je žiaden zištný dôvod. A keď nás aj niekto presvedčí, často sa mu veľa ľudí vysmeje. Ideálom úspechu totiž nie je človek morálny a konajúci dobro. Je to človek, ktorý vie najlepšie klamať, najviac podvádzať a zarobiť na hlúposti ostatných bez toho, aby stratil sekundu úvahou o tom, či jeho rozhodnutie bolo správne.
Mojím ideálom takýto človek nie je. Na druhej strane mám v živote veľké šťastie, že mi bolo a stále je umožnené stretávať naozajstné osobnosti, diskutovať a pracovať s nimi a postupne si tak budovať dôveru, ktorá mi umožňuje, aby sa z týchto osobností postupne stávajú moje vzory.
Cieľom tohto blogu je urobiť akýsi úvod do série článkov o takýchto ľuďoch. Cieľom tejto série článkov je, aby sme sa lepšie obzreli vo svojom okolí a našli takých ľudí každý pre seba. Verím, že ak chceme každý za seba robiť správne rozhodnutia, potrebujeme vo svojom okolí hľadať ľudí ktorí nás k tomu inšpirujú.
Zámerom nieje glorifikovať všeobecne známe osobnosti. Chcem prinášať len svoj subjektívny pohľad na ľudí z môjho okolia, ich konkrétne situácie a rozhodnutia, ktoré sú pre mňa obdivuhodné. Nepochybujem, že väčšina z nich vo svojom živote urobila niekedy aj zlé a nesprávne veci. Pre mňa je ale podstatný komplexný pohľad a dôvera v človeka, ktorého poznám. Nechávam na čitateľovi, aký názor si nakoniec spraví.
