Ku každej z týchto osobností poskytnem najprv krátke info a následne 3 momenty, ktoré presvedčili mňa o tom, že som sa o danom človeku rozhodol napísať.
Pri mojom štúdiu na Fakulte Managementu UK som mal možnosť byť členom študentských organizácií AIESEC a Manageria. V oboch som stretol zaujímavých lídrov. Možno aj preto, že v Managerii pracuje viac starších a skúsenejších ľudí, je mojou prvou „osobnosťou hodnou prezentovania" jeden zo zakladateľov a zároveň jeden z hlavných ťahúňov úspechu tohto občianskeho združenia.
Jeho meno je Stanislav Boledovič, ale väčšina ľudí ho pozná ako Boleka. Pracoval v poprednej poradenskej firme, pomáhal rásť jednej zo slovenských bánk a na záver svojej biznis kariéry spoluzaložil úspešnú poradenskú firmu na Slovensku s presahom do okolitých krajín. Ak si myslíte, že má 60 rokov a rozhodol sa usadiť vo svojej luxusnej vile na Cypre, kde nemusí zo svojho nechutného majetku platiť dane, tak sa veľmi mýlite. Má 36 rokov, manželku, dve dcéry, byt v Bratislave a dôvodom konca jeho kariéry v biznise je začiatok inej. Rozhodol sa totiž zapracovať na tom, čo ho na Slovensku najviac trápi. Tou témou je budúcnosť školstva.
Prečo je pre mňa osobnosťou a lídrom hodným nasledovania?
Založenie Managerie
Štúdium manažmentu na Slovensku je podľa môjho názoru jedno z najšpecifickejších. To, čo sa človek naučí v škole totiž predstavuje prinajlepšom jednu tretinu z toho, čo potrebuje, keď ju dokončí. A to za predpokladu, že škola, na ktorej študuje má vysokú kvalitu (osobný názor). Skrátka ak si niekto počas štúdia nevyskúša prácu s ľuďmi na projektoch, ich vedenie a dosahovanie reálnych výsledkov, nie je pripravený na prax. Bolek a pár jemu podobných ľudí túto výraznú medzeru videli a rozhodli sa ju zaplniť. Chceli odovzdať niečo z toho, čo sa vo svete biznisu naučili študentom svojej alma mater. Použili vlastné peniaze a investovali množstvo svojho času. Umožnili tak vznik občianskemu združeniu Manageria, ktoré spája študentov vysokých škôl s ich absolventami a dopĺňa vysokoškolské vzdelanie o praktické kurzy, prednášky osobností a osobný coaching úspešných manažérov.
Žiaden z nich nemal skúsenosti z riadenia neziskovej organizácie. Založili ju teda na princípoch ziskovej, kde výslednú odmenu v podobe zisku zamenili za úspechy absolventov. Dodnes všetci prispievajú na chod tejto organizácie ako finančne, tak aj svojim časom. Bolekova výnimočnosť je v tom, že bol pri zrode všetkých kľúčových aktivít Managerie a bol motorom, ktorý nedovolil nikomu zainteresovanému poľaviť (za čo ho mnohí možno nemali radi). Daným aktivitám venoval množstvo času, často aj na úkor rodiny a priateľov.
Coaching mladých študentov
Mal som možnosť s Bolekom pracovať na niekoľkých projektoch a môžem s čistým srdcom povedať, že to boli tie najvyčerpávajúcejšie projekty, na ktorých som kedy robil (zatiaľ). Väčšina ľudí, ktorí sa rozhodnú pracovať v treťom sektore má pocit, že ak hlavným výstupom nie je zisk, tak nie je nutné sa pre daný cieľ strhať. Bolek však priniesol do Managerie úplne opačný prístup. „Chceš sa učiť a vypracovať na špičkového manažéra/podnikateľa? Tak poď robiť na veciach prospešných pre spoločnosť, rob ich s najkvalitnejšími ľuďmi a naplno a naučíš sa ďaleko najviac." Tak by sa dala parafrázovať filozofia, ktorou sa riadi. Žiadne kávičkovanie a rozprávanie o tom, ako ide všetko dolu vodou.
Dovolím si povedať, že svojou osobnou intenzívnou prácou Bolek „vychoval" z mierne nadpriemerných študentov minimálne troch v súčasnosti veľmi úspešných mladých ľudí (časom sa k nim neskromne plánujem zaradiť aj ja) a podobne ovplyvnil okolo 50 študentov Manageria leadership programu. Nikdy nezabudnem na to, čo mi povedal, keď som ho požiadal o mentoring a pomoc pri rozbiehaní môjho sna o podnikaní. „Za tento mentoring od Teba pre seba nič nechcem. Vyžadujem len 2 veci. Vždy splníš všetko na čom sa dohodneme a budeš ďalej odovzdávať študentom to, čo si sa naučil v Managerii." *
Posun z biznisu do školstva
Posledným a najaktuálnejším momentom, v ktorom bude veľa ľudí určite hľadať nejaký zištný dôvod, je Bolekove rozhodnutie opustiť svet biznisu a firmu, ktorú spoluzakladal. Rozvoju mladých ľudí sa venuje dlhé roky. Začal tým, že učil na Fakulte Managementu, neskôr prostredníctvom Managerie. V posledných mesiacoch a možno rokoch ale zistil, že akokoľvek sa snaží, stále ovplyvňuje vzdelávanie mladých ľudí v malom rozsahu a nie masovo. Zároveň podľa môjho názoru s hrôzou zistil, že na to, aby jeho deti dostali prvotriedne vzdelanie a našli si uplatnenie v živote bude musieť vyvinúť veľké úsilie a minúť množstvo peňazí. V skratke sa odmietol odsťahovať do inej krajiny kvôli tomu, aby jeho deti dostali neporovnateľne viac, ako dostanú tie, ktoré budú študovať tu.
Rozhodol sa teda zmeniť kvalitu školstva. (ak vás táto téma zaujíma odporúčam jeho Blog)
Akokoľvek boli jeho doterajšie projekty ambiciózne, tento ich bezpochyby prekonáva. Dá sa predpokladať, že jeho proaktivita a silné zameranie na výsledky budú tŕňom v oku mnohých, že mu spočiatku nikto nebude veriť, či to dokáže a že táto cesta sa môže skončiť nepochopením. Napriek tomu mu veľmi drzím palce, pretože podľa môjho názoru je lídrom, akých by na Slovensku malo byť oveľa viac vidieť.
Pre mňa je Stanislav Boledovič zástupcom nastupujúcej generácie osobností, ktorým sa podarilo oprostiť od komunistickej malomeštiackosti a prinášajú do sveta biznisu a zároveň aj do celej spoločnosti hodnoty, za ktorými sa neboja stáť. Preto je prvou z osobností, o ktorých píšem.
* Profesionálny coaching a mentoring je v business sfére veľmi výnosným podnikaním a začínajúce podniky ho získavajú väčšinou za podiel na zisku, prípadne za nemalé finančné ohodnotenie.
** Tento článok je napísaný na základe niekoľkoročnej spolupráce s Bolekom na rôznych projektoch Managerie a je subjektívnym hodnotením jeho postojov a reakcií. Nebol s ním nijako konzultovaný obsah, ani konkrétne názory spomenuté v texte. Vlastne ho pravdepodobne prekvapí.
