Otázkou je či je to naozaj až taký problém a či to nie je len prirodzený výsledok evolúcie. Niektorých národovcov napĺňa tento fakt potrebou obraňovať svoju hrdosť, ktorá však už globalizáciou Európy a sveta stráca svoje opodstatnenie. Dnešný vyspelí svet je svetom kde by rasové, alebo kultúrne problémy už mali byť minulosťou a bol by som rád keby do tohto sveta patrilo aj dnešné Slovensko.
Máme obavy z vandalizmu prisťahovalcov a pritom tu máme plné osady vandalov, ktorých sme si vychovali od dôb komunizmu a ktorý žijú z našich peňazí. Nemám na mysli len rómske komunity, ale aj hladové doliny plné krčmových povaľačov. Postupným skvalitnením školstva a reformou (ktorá zatiaľ vyzerá veľmi postupne) by sa hádam aj tieto problémy mohli časom odstrániť a väčšina obyvateľstva doviesť do stavu relatívnej spokojnosti.
Dôležitý je však aj časový aspekt tohto problému. Pretože pri terajšom tempe a kvalite reforiem nemôžeme významnejšie výsledky čakať skôr ako za pár desaťročí.
A tu sa dostávame k druhému závažnému problému témy starnutia obyvateľstva. Pretože tí najväčší skeptici sú podľa môjho názoru (dúfam, že nikoho neurazím) sami už väčšinou starší. Majú samozrejme na to stať sa skeptikmi lepšie predpoklady. Čo to už v živote preskákali a zopár krát sa už určite potkli na mladíckych ideáloch. Tak je to ale dané a o to viac obdivujem postarších idealistov. Keď však hovorím postarších nemyslím to doslovne vekom, ale hlavne psychicky. Pretože niektorí ľudia sa predčasne stanú starými zvnútra aj keď na to ešte nemajú primeraný vek. Tí sú potom hnacou silou rôznych problematických združení za dosiahnutie niečoho nedosiahnuteľného a brzdou rozvoja racionálneho uvažovania.
Poznám však množstvo triezvo sa pozerajúcich duševne mladých a zároveň života skúsených ľudí, ktorí už pochopili, že lamentovaním nad tým ako bude sa nič nezlepší. A práve táto generácia ľudí by sa podľa môjho názoru mohla dostať do reprezentatívneho čela spoločnosti práve v čase zlých dopadov spomínaných štúdii.
Ak sú aj ich výsledky také katastrofálne prečo sa potom nezačneme zaoberať možným zmierňovaním negatívnych dopadov. Život pôjde ďalej tak či onak, ale myslím, že pokiaľ si Slovensko udrží aspoň túto časť triezvo uvažujúcej inteligencie, ktorá sa zrodila krátko po páde komunizmu nemáme sa čoho z hľadiska kultúrnej alebo rasovej invázie báť.
