Stále sa cítim ako dieťa, hoci sa už blížim ku svojmu druhému X-u. Možno som vo svojich „najlepších rokoch", ale musím si uvedomiť, že keď nenapíšem svoju domácu úlohu do školy, tak už neobstojí výhovorka, že mi ju zožral pes.
Našťastie mám veľa známych aj z tej „mladšej generácie", ak smiem vôbec nazvať takto svojich rovesníkov mladších o 3 - 4 roky. Ja som ročník, ktorý vyrastal na amerických trhákoch, akým boli Terminátor, šarmantný Indiana Jones, a samozrejme Jurský park. Nedá mi nespomenúť aj staré časti Hviezdnych vojen, ktoré boli síce natočené v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, ale na Slovensko sa dostali s menším oneskorením. Táto spomínaná „mladšia generácia" tieto filmy pozná, no nikdy ich nevidela. Sú totiž presvedčení, že všetko čo je staré, je zlé. Nerád sa púšťam do hádky, keď mám obhájiť svoj názor, ale podľa mňa ten, kto nevidel ako sa Darth Vader priznal svojmu synovi: Luke! Ja som tvoj otec, ten nemohol mať dobré detstvo.
V dnešnom svete, kedy deti vyrastajú na televízii, a ich osobnosť formuje internet a počítačové hry, musíme ponúkať deťom vzory, vhodných k prenasledovaniu. Príbeh Janka a Marienky už vyšiel z módy, takže ich ponaučenie musíme zabaliť do novšieho obalu. Keď k tomu potrebujeme 3-D efekty, tak nech ich dostanú, ale stále musíme klásť dôraz na obsah príbehu. Ten kto už videl moderné prepracovanie Červenej Karkulky, ten iste vie, o čom je tento článok.
