...hľadáme doma krásy Toskánska, Andalúzie, Alpských dolín...,len akosi zabúdame, že iní k nám chodia hľadať krásy Slovenska, Turca, Blatnickej doliny. Koľko krát sme porovnávali „toto je nádhera, ako krajina pri Montalcino, vinohrady ako pri Pianacci...“. Lenže „táto“ nádhera zvlnenej krajiny s kopčekmi a dolinami je pri jednom z pohľadov z Brotnice nad Necpalmi jedinečná. A vinohrady, ako pri Pianacci...nie, vinohrady nad Dolnými Orešanmi, pod Našimi Malými Karpatmi sú neopakovateľné, úžasné svojimi vôňami a farbami. Krása Alpských dolín je určite neodškriepiteľná, no Gaderská, Necpalská, Jasenská, alebo Blatnická v Turčianskej kotline sú neporovnateľné.
Kráčal som v Tvojich stopách, ktoré si v snehu zanechávala len tak asi na tri kroky predomnou. Trochu som ich zväčšil. Od Blatnického potoka, nad ktorým z konára jedného stromu visel úsmevný nápis na drevenej doske „Baywatch“, okolo pamätníka SNP, pri ktorom stále musíme aspoň sviečku zapáliť, doprava do Blatnickej doliny a potom stále okolo potoka, ktorého vône všetkých ročných období mám poctivo uložené v depozitoch pamätí, sme hladili vysoké telá jedlí a smrekov. Sneh sa už pomaly lúčil so svojou úlohou zimnej pokrývky, ale tu v doline vydrží dlhšie ako na otvorených priestoroch. Občas si sa obzrela a ja som sa Ťa vtedy chcel dotknúť a povedať, že Ťa.....Tu, na lúke medzi potokom a lesom sme pred mnohými rokmi prvý raz spolu stanovali. A ty si sa v noci veľmi bála. Pavúkov a búrky, ktorá vtedy v tme doliny spustila mohutnú symfóniu s rachotom mohutných bubnov a ozrutných činel, sprevádzanú slávnosťou svetiel bleskov udierajúcich do okolitých skál. Nechala si za sebou trochu vysunutú ruku a ja som Ti dotykom mojej všetko povedal.
Prešli sme tou krásou Blatnickej doliny mnoho raz, ale neustále nachádzame brilianty, ktoré by sme mali chrániť ako poklad v trezore. Sneh už pod nohami nevŕzgal. Skôr sa šmýkal, ale o to lepšie sme počuli spevavé rozhovory stromov.
Potajme som vkladal to ticho do vreciek. Možno sa tam trochu pomieša s vôňami zapadajúceho slnka a nesmelej jari. Myslel som na nás, všetkých. Ako sa škriepime, hádame, prieme a ako nám ten jed nevraživosti každý deň prilievajú rádobysilní do ranného nadýchnutia, krivia nám ústa a do pier vkladajú nenaše slová. Príďte na chodníky pokoja, pozrime sa do zrkadla hladín na svoju tvár. Či sa ešte spoznáme. Načrime oboma dlaňami do pokory a pokoja prírody a ponúknime z nich balzam dobra.
Hľadanie krásy je úžasný proces pri ktorom nachádzame v jednoduchosti a aj všednosti nádherné, obrovské, stále nové a nové vesmíry, ktoré by nás mali robiť lepšími, múdrejšími v pokore s dobrom vo svojom vnútri. To hľadanie sa nikdy nekončí. Hranica krásna ako univerza nemá mantinely, ale ono stále poskytuje ďalšie a nové cesty. No nie každý má to šťastie, že bol na trie cesty hľadania nasmerovaný....
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
