...je len málo aktivít v oblasti výtvarného umenia v našom, Slovenskom diapazóne, ktoré sa pokúšajú prezentovať tvorbu viacerých autorov povedzme s rovnakou výtvarnou filozofiou, rovnakého spôsobu myslenia, vyjadrovania. Je len veľmi málo autorov, umelcov, výtvarníkov, alebo kurátorov, ktorí by sa dali na túto veľmi tŕnistú cestu. Obdobné aktivity sa zväčša očakávajú od galerijných inštitúcií, privátnych, alebo štátnych. Teda od štátnych sa už u nás prakticky neočakáva nič. O to viac a o to príjemnejšia je potom skutočnosť, že v Bratislave sa opäť dostáva do popredia pozornosti verejnosti aktivita akademického maliara a galéristu Viktora Hulíka v podobe výstavnej akcie Konkrétne leto - Súčasné európske geometrické tendencie 2019.
Aktivita, ktorá už samozrejme nie je nová. Viktor Hulík už viac ako dvadsať rokov prináša do Bratislavy najnovšie tendencie vo výtvarnej tvorbe prakticky z celej Európy. Prvé dve desaťročia to boli prehliadky sochárskej tvorby v priestoroch bratislavských galérií, ale aj priestoroch parkov a ulíc. Ostatné roky sa Hulík sústreďuje na oblasť umeleckého uvažovania, ktoré aj jemu najviac konvenuje. Je to teritórium s nesmierne širokým a snáď nevyčerpateľným a stále novým záberom poznania a tým pádom aj vyjadrovania. Konkrétne umenie a geometrická abstrakcia.
Keď je na česko-slovenskej báze zakladaný v roku 1967 Klub konkrétistov, určite jeho vtedajší teoretik Arsén Pohribný ani s prihliadnutím na určitú dávku optimizmu nemohol predpokladať, že odkaz dospeje až k tak závažným prehliadkam konkrétneho umenia, akého sme svedkami teraz v bratislavských výstavných sieňach /zoznam v obrazovej prílohe – Pozvánka/. Konkrétneho umenia, ktoré vo svojej vnútornej demokratickosti zdôrazňuje, že nie je jediná a jedine pravdivá a správna cesta umenia, ale je filozofiou o nových cestách a dimenziách umenia. Priznáva pluralitu umenia, a právo k jedinečnosti aj v rámci vlastného konkrétizmu. Tak ako definoval A. Pohribný svojho času, tak aj v súčasnosti platí, že konkrétnemu umeniu je bytostne vlastný pojem plurality. Pohribný považoval za kľúčové aj ďalšie pojmy, ako otvorenosť, interdisciplinarita, pohyb, zmena, procesualita a aktívna komunikácia s obecenstvom.
Všetky tieto súvislosti potom nesporne dostávajú punc pravdivosti, keď pri prehliadke aj súčasného „festivalu“ sledujeme najvýznamnejšie mená autorov z celej Európy – Francúzska, Rakúska, Maďarska, Poľska, samozrejme Česka a Slovenska.... /zoznam v obraz. Prílohe – Pozvánka/. O to viac sa potom dostáva do rozporu prapodivné vyhlásenie akademickej maliarky Ilony Németh, ktorá tento druh výtvarného vyjadrovania a myslenia považuje za okrajový a teda zrejme nič neznamenajúci. Niekedy je zrejme potrebné najprv viac študovať ako vypúšťať pochybné „prapodivnoúchvatné“ vyhlásenia !!! O to viac, že sa akosi geometrickým radom šíri arogantné vystupovanie „netalentovaných“, ktorí svoju vlastnú neschopnosť zastierajú nepochopením, či nevzdelanosťou verejnosti.
Konkrétne umenie, alebo geometrická abstrakcia vo všetkých jej podobách si nesporne vyžaduje určitú pripravenosť diváka. Napriek tomu však, čo potvrdzuje aj súčasná prehliadka, sa nemôžu organizátori, či organizátor sťažovať na nezáujem verejnosti. Možno médií, ale na Slovensku je to už tak ! V každom prípade aktivita Viktora Hulíka v danej oblasti výtvarného umenia si spoľahlivo nachádza svojho záujemcu, tak ako každé umenie podložené pravdivosťou, vnútornou energiou a pokorou.
...apropo, akademický maliar Viktor Hulík o niekoľko dní oslávi svoje /budem zlomyseľný/ sedemdesiatiny. Snáď viac ako akákoľvek gratulácia vyznie nesporný úspech jeho súčasnej aktivity v prehliadke Konkrétne leto - Súčasné európske geometrické tendencie 2019, ale aj tých minulých. Potvrdením je úžasná účasť autorov, výtvarníkov z rôznych štátov Európy na vernisážach 26.7.2019, aj tých, ktorí na súčasnej prehliadke nevystavujú, ale predstavovali sa na tých minulých. A ich okruh sa rozširuje. A autorovi ? ...veľa síl do ďalších ročníkov obdobných výstav, veľa ľudského dobra okolo a priateľov, ktorí sa s ním budeme dlho tešiť z....Konkrétneho....
text, foto © Peter Krivda Soliwarski & Andrej Trebatický
