Budúci rok to bude už 90 rokov čo sa rozpadla avantgardná skupina De Stijl založená v roku 1917 Theom van Doesburgom v Holandsku. Na jej filozofickej a programovej podstate spája Teo van Doesburg v roku 1930 Manifestom Základy konkrétneho umenia v časopise Art Concret umelcov, ktorým bolo programové smerovanie Manifestu blízke. Paralelne s Art Concret group vstupuje do umeleckého priestoru skupina Kruh a štvorec a po smrti Thea van Doesburga v roku 1931 a vzniká široká umelecká platforma Abstraction-Creation. Dianie v tejto oblasti bolo prerušené vojnovým šialenstvom, ale hneď po roku 1945 vznikajú obdobné výtvarné združenia prakticky po celej Európe. V podmienkach bývalého socialistického Československa sa dostáva konkrétne umenie do „životného“ priestoru pôsobením prešovského rodáka s pražskými štúdiami, teoretika Arséna Pohribného, ktorý zakladá Klub konkretistov v roku 1967 vtedy s mladými umelcami Jiřím Hilmarom, Radkom Kratinom a Tomášom Rajlichom. Súbežne vzniká obdobná platforma aj v Bratislave zásluhou vynikajúcich predstaviteľov vtedajšej abstraktnej scény Eduarda Antala, Štefana Belohradského a teoretičky umenia Ľuby Belohradskej. Po sovietskej okupácii Československa odchádza Arsén Pohribný do exilu a funkciu teoretika preberá Jiří Valoch, ktorý so svojimi dobrými kontaktmi a vzťahmi so Slovenskou scénou pôsobí aj ako akési prepojenie v čase ideologickej nepriazne, ale aj neskôr, po rozdelení Československa v roku 1992. Vtedy síce vznikajú dva samostatné štáty, ale konkrétne umenie a Klub konkretistov sú navzájom prepojené minimálne spoločnými prezentáciami v galériach Hradca Králové a Pardubíc na jednej strane, ako aj vo výstavných priestoroch Umeleckej besedy slovenskej (dnes Umelka).
Vo štvrtok, teda 14. septembra tohoto roku sa konali vernisáže pri otvorení výstav Konkrétní podzim 2017 vo výstavných priestoroch Galerie Státní vědecké knihovny v Hradci Králové, kde okrem diel zakladateľov Klubu konkretistov na Slovensku, Štefana Belohradského, Eduarda Antala, Pavla a Danuty Binderových, Tamary a Alojza Klimovcov je vystavovaná tvorba súčasných autorov Mariana Drugdu, Pavla Ruska, Štefana Balázsa, Márie Balážovej a Tibora Hamzu prezentujú svoje diela samozrejme autori rovnakých generácií z domáceho Česka, Lubomír Přibil, Zdeněk Kučera, Aleš Svoboda sochár Nokolas Armutidis i grafik Zbyněk Janáček, ale ja predstaviteľ tvorby graffiti Mikuláš Zipper. V Galerii AMB potom predstavuje svoje diela sochár Jan Kovařík, vo výstavnej kaviarni Artičok sa prezentuje dámska zostava Evy Francovej, Markéty Váradiovej, Simony Gleissnerovej a Vladany Hajnovej.
V neďalekých Pardubiciach následne v piatok 15. septembra prebiehali otvorenia výstav spoločného projektu Konkrétni podzim 2017 v úžasných priestoroch Galérie města Pardubic pod názvom Čistý výraz, pravá jednota ako citácie Pieta Mondriana, kde zo Slovenska sa predstavuje kolekciou Geoposúvačov Viktor Hulík, minimalistickými, až meditačnými objektmi Oleg Fintora, interiérové a exteriérové objekty domáceho výtvarníka Pavla Hoška, senzitívne kresby Ladislava Jazberu, obrazové objekty Šěpána Máleka i široké experimentálne tvorivé pole Dalibora Chatrného.
V kaviarni Pardubického zámku vystavujú svoju tvorbu hýriacu koloristickým rozsahom Václav Malina a Václav Sika z Plzne spolu s domácim Jaroslavom Jebavým.
Podmanivosť celého projektu vychádza na jednej strane zo skvostnej jednoduchosti, alebo až spirituálnej podstaty foriem poskytujúcich nesmierne množstvo variácií postavenej na obmenách čistoty tvarov. Každý z autorov, každý iným materiálom v iných vnútorných pochodoch vyjadruje impozantnú silu myšlienkovej podstaty bez toho aby sa musela opierať o vizuálne poznateľný vnem nech by už bol v akomkoľvek štádiu abstrahovania. Oslobodzujúce od povrchnej poznateľnosti a vstupujúce do priestoru za formotvorným zobrazovaním je uvažovanie a výtvarný výstup konkrétneho umenia. Nemá priestor poznateľnosti, ale nesmiernych výpovedných hodnôt snáď až mystických prepojenísa s absolútnom myšlienkového a duchovného prepojenia.
Platforma na ktorej prezentuje diela Klub konkretistov z Česka a Slovenska nie len na súčasnej prehliadke v spomínaných výstavných priestoroch, ale snáď aj v budúcich prehliadkach je fascinujúcim prísľubom toho o čom môžeme bez ujmy na zdravom úsudku označiť ako výtvarné umenie súčasnej, novej Európy.
Keď prehliadka konkretistov započala v Hradci Králové, tak jej pardubické pokračovanie bolo vskutku báječne otvorené vernisážou, ktorá začala sugestívnym vystúpením Tanečního divadla Honzy Pokusila, no a v závere performance Viktora Hulíka posúvaním, rozkladaním, transformáciou jeho Geoposúvačov.. ...a potom neskôr na krásnom pardubickom námestí pri čaše vína, káve a spomienkach....
Výstavy trvajú ešte do 15.10.2017
text, foto © Peter Krivda Soliwarski, Marián Drugda
