...po Jadranskej magistrále zo Šibenika smerom na Zadar sme sa vydali hľadať archeologickú lokalitu a samozrejme románsky kostol sv. Martina v Ivinji. Cez Šibenski most, pod ktorým pretekajú vody rieky Krka a Prokljanského jazera a z ktorého sú fantastické výhľady do rokliny vymletej vodou v kameni. Chvíľu, len dovtedy, kým mi neprišlo nevoľno, sme sledovali skoky do hlbiny medzi mostom na ktorom sme stáli a hladinou vodu pod nami. Bungee jumping je nesporne fajn zážitok, ale radšej to prenechávam iným. Hojdanie na gume. A potom ešte okolo mestečka Vodice sme odbočili na Pirovac a Tisno. V Tisne sme už raz boli pozrieť na odporúčanie nášho Peťa, ktorý tam bol na hudobnom festivale The Garden Rosort. Ten mimochodom prebieha práve teraz od 9. do 13. septembra. Trochu som Peťovi závidel atmosféru festivalu na brehu mora, pod hviezdami a potom, ráno príjemné vyspávanie na pláži s možnosťou tulenieho presunu do vody a späť. Tisno je útulné malé mestečko, ktoré leží už na východnom pobreží ostrova Murter pri Murterskej úžine, staršia časť a na priľahlej pobrežnej pevnine. Obe strany mestečka spája zdvíhací most.
Teraz sme ale mali v pláne navštíviť inú lokalitu a tak sme po ceste do Tisna odbočili doľava k Archeologickému nálezisku Ivinj. Na okraji cesty je odbočka vcelku dobre označená. K danému miestu vedie už len spevnená, ale dobrá cesta. Na konci zálivu, kde ešte v 16. storočí stáli mestá Dazlina a Ivinj, ktoré vypálili Turci pri svojich nájazdoch, boli archeológmi vykopané základy rímskej vily – Villa Rusticae z prvého storočia nášho letopočtu. Na začiatku 1. storočia postavil budovu, ktorá mala obytné aj hospodárske funkcie neznámy rímsky prisťahovalec po batonskom povstaní – Bellum Batonianum. Bol to vojnový konflikt v ktorom sa v provinciách Illyricum, Dalmácia a Pannonia vzbúrili domáce vojenské pomocné jednotky rímskej armády proti Rímu. Neskoršími úpravami sa táto budova rozrástla na veľkú rustikálnu vilu, ktorá mala vlastné vnútorné nádvorie, priestory na výrobu oleja, sklady a ubytovne pre robotníkov. Samostatnú, prepychovo zariadenú časť vily využíval majiteľ. Pozostatky mozaiky nachádzajúce sa vo vile dokladajú luxusnú úroveň bývania vo vile. V polovici 5. storočia bola k vile pristavaná trojloďová bazilika, ktorej základy sú v plnej kráse zakonzervované na danom mieste a v nej sú poznateľné základy oltára a ranokresťanská krstiteľnica v tvare šesťhranného bazéna.
V lokalite Ivinj, vo východnej časti areálu základov rímskej vily stojí úžasný, jednoduchosťou čistý románsky kostol sv. Martina z 11. storočia. Až pri výskume jeho exteriérových omietok a archeológii v okolí základov našli archeológovia základy Villa Rusticae a následne aj základy baziliky. Kostol, ktorý spolu s celou lokalitou patrí k najcennejším archeologickým náleziskám v Dalmácii je viditeľný už z diaľky najmä, keď na jeho pieskovo-okrové omietky svieti slnko. Polkruhová apsida na východnej strane je pokrytá kamennými platňami a v oblúku je otvorené jedno štrbinové okno s ostením z kamenných kvádrov. Na južnej a západnej strane hlavnej lode sú takmer rovnaké vchodové dvere z kamenných kvádrov, ale na južnej strane bol neskôr dostavaný nad horným prekladom kamenný oblúk v ktorého vrchole je vytesaný letopočet 1422 /?/ Do kostola sme sa nedostali, len Inguśa sa pokúšala cez otvory na západnej strane podať informáciu o interiéri, ale nevyšlo to.
Zatiaľ čo náš archeopes Áres dôkladne preskúmaval celú lokalitu, my sme aspoň dlaňami prešli po niektorých, do hladka vyleštených stećakoch – náhrobných kameňoch, ktoré sú rozmiestnené po celej lokalite a podľa údajov je ich asi 500 z rôznych historických období, od postavenia baziliky a potom podľa všetkého až do 16. storočia aj v okolí „crkve sv. Martiana“. Nedalo sa nejako odísť. Kamenné múry rozprávali, keď sme na nich sedeli a hľadeli niekam do minula ponad záliv tam, kde sa už črtali domy Pirovacu. V predstavách nám vyrastali múry Villy Rusticae, baziliky a medzi nimi prechádzajúce postavy Rimanov, Ilirov i Chorvátov. To už sme išli okolo olivovníkov a figovníkov a tešili sme sa na kávu v Pirovaci. A tam, hneď za mestskou bránou - Gradska vrata, je malá kaviarnička, kde sa vône histórie miešajú s vôňou kávy a snov. Lebo, ako hovoril André Maurois „romantikom môže byť len ten, kto si to zaslúži“.
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
