Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
....len si tak sadnúť na breh Malého Dunaja
a sledovať ako plachtia zlaté listy topoľov a jelší
nad jeho hladinou v ktorej sa odráža celý svet.
Farebné šialenstvo impresie, ktoré nedovolí odísť
a núti chytiť za blízku ruku a ticho ju pritiahnuť na ten breh
a usadiť do zlatého, voňavého bohatstva.
Spolu počítať kruhy na vode
a hľadať v nich chvejivý obraz ubiehajúcej jesene.
Len tak si sadnúť do vznášajúceho sa kresla vôni
a jemne ich ukladať na police spomienok k iným láskam,
dotýkať sa, dotýkať len tak oko závan motýlieho krídla...
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
