...niekedy sa stačí stretnúť s jedným obrazom, jedným výtvarným dielom a preskočí akási iskra, ktorá povie o jeho autorovi možno viac ako čítanie, alebo počúvanie rozhovorov s ním v médiách. Prvý obraz Thomasa Touravitisa som videl pri minulej vernisáži v bratislavskej galérii CIT na plagáte k predchádzajúcej výstave Thalassa II v chorvátskom Záhrebe.
A potom som sa samozrejme vnoril do všeobímajúceho a vševedúceho vnútra internetu. A už vtedy pri plagáte mi napadlo jedno slovo, jeden termín „Úprimnosť“. A potom, v čase pred súčasnou výstavou, keď Thomas túto výstavy inštaloval a ja som mu nepomáhal, len som prizeral, uvedomil som si, že som sa zrejme nemýlil.
Thomas Tournavitis pochádza od roku 1981 z Atén. Študoval v sochárskom ateliéri Nikosa Stefosa a štúdium absolvoval v roku 2005 na Vysokej škole výtvarných umení v Derby v Spojenom kráľovstve a potom ešte postgraduál v Berlíne. Pedagogicky pôsobil na niekoľkých štátnych i súkromných školách v Grécu a v súčasnosti žije v Pireu.
Okrem súčasnej bratislavskej výstavy a výstav vo svojej domovine, prezentoval svoje obrazy aj v Bosne a Hercegovine, Montpelliér (Francúzsko) a chorvátskom Záhrebe a na mnohých kolektívnych výstavach.
...a aby som sa ešte na chvíľu vrátil k tej Thomasovej úprimnosti, ktorá v obrazoch nie je napísaná, ale je tam, vstúpila tam cez hlavy a hlavičky, postavičkov a postavičky, pandrlákov, rybárov a čudochlapákov rôzneho druhu spontánne nanesených gestickými ťahmi expresívnej maľby, z ktorej je cítiť pobyt v Nemecku. Úprimnosť je spontánna, až eroticky nutkavá.
Dráždi, lebo musí prehovoriť. Možno o dobre tých ľudkov v ich Ľudskosti, možno o jednoduchosti krásna, možno o snoch i láske. Thomas o tom hovorí úprimne, spontánne a netrpezlivo, ako keby sa bál, že tá niť jeho snov sa pretrhne a on sa prebudí do šede nechcenej reálnosti, či reality ?
A napriek expresívnej nervnosti ťahov štetca je v jeho obrazoch pokoj a napriek karikujúcej až detskej insitnosti prejavu v nich niet ani náznaku irónie, či výsmechu, ale až dojemne úctivá pokora. No a samozrejme úžasná erupcia farieb. Čistých, jasných, neprešpekulovaných, s vôňou blankytu možno nad Pireom a mora okolo neho.
Dobro a ľudské pekno. Thalassa, more, všadeprítomné, nie len to nekonečnomodré. More hľadania dobra v očiach, more hľadania dobra v rukách, more dobra v každom, okolo Thomasa Tournavitisa, more ľudskosti ako úžasného posolstva, ktoré si teraz uvedomujeme možno ešte viac ako inokedy. Ešte do 6.12.2015 v galérii CIT.
text, foto © Peter Krivda Soliwarski, Andrej Trebatický, Soňa Herényiová
