Tulačky VII - Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor v Jasove

...keď je krajina ako sen, keď ranná hmla pomaly odkrýva ako opona v divadle ďalšie dejstvo prekvapivých obrazov, keď reflektory slnečných lúčov vytrysknú pomedzi jej roztrhané chuchvalce a v plnej nádhere osvetlia tu najveľkolepejšiu scénu in theatrum orbis, vtedy sedím v báječnej lóži vystlatej trávou ešte trochu trblietavou po rannej rose, ale úžasne voňavej stovkami aróm vystupujúcich z dolín.

Nikdy sa neopakujúci dej ma na každej Tulačke natoľko fascinuje na každom mieste zastavenia, že potom potreba vnútorného archivovania týchto zažitých dramatických predstavení zinscenovaných prírodou nedovolí odísť, nedovolí vstať, priťahuje, láka aj na miesta, ktoré neboli pôvodne v pláne cesty.

A tak len pomaly som sa dostával na ceste medzi Rožňavou a Košicami do Jasova k Premonštrátskému opátstvu a kostolu svätého Jána Krstiteľa, ktorý sa po reštaurátorských prácach v roku 2012 zaskvel v staronovej paráde. Snahy reštaurátorov Joža Poruboviča, Vlada Višvádera, Petra Gomboša a ďalších zo združenia Villard boli potom ocenené v súťaži Kultúrna pamiatka roka 2012 – Fénix.

Napriek tomu, že tento impozantný objekt patrí medzi naše najznámejšie pamiatky, stále pred ním zastanem v pokornej úcte pred minulými, ktorí dokázali využiť všetky finesy baroka aby návštevníkovi ukázali veľkosť umenia konkávno-konvexných ohýbaní stien, ilúzií farebných premien a perspektív. Aby každému, kto vstupuje do tohoto kolosálneho priestoru dali na vedomie poznanie o nezmyselnosti ľudského pachtenia sa za nedosažiteľnom, keď na dosah je hmatateľná grandióznosť génia umenia.

 Súčasný kostol sv. Jána Krstiteľa premonštrátskeho opátstva v Jasove bol postavený na mieste zbúraného opevneného kláštorného hradu, s čiastočne zachovanými základmi v suteréne. Hlavná fasáda je orientovaná na južnú stranu a po oboch stranách sa na ňu napájajú krídla kláštora.

V polovici 18. storočia boli k stavbe kostola prizvaní architekt F.A. Pilgram, staviteľ Š. Cehmaystrom, sochár J.A. Krauss a štukatér J. Hennevogel, aby vytvorili monumentálny, reprezentatívny objekt v plnej miere zohľadňujúci architektúru neskorého baroka. Hlavnú fasádu kostola tvorí trojosové priečelie.

Svojou vertikalitou kontrastuje s horizontálne riešenými dvojpodlažnými fasádami prelatúry a konventu, ktoré symetricky obopínajú sakrálny objekt z východu a západu. Priečelie lode s bohato zdobeným hlavným portálom, pilastrami členené na tri časti, je hmotami veží akoby vytláčané dopredu, čím fasáda získava na dynamike konkávneho pohybu. V roku 2012 bolo ukončené reštaurovanie hlavnej fasády. Kostol je tak prezentovaný v podobe, ktorú by mali postupne nadobudnúť aj ostatné objekty jasovského opátstva.

 Napriek tomu, že do Jasova ma pritiahla v prvom rade zreštaurovaná fasáda kostola, vďaka nesmiernej ústretovosti ochotného správcu objektu, dostali sme sa aj do priestorov kláštora, ktoré nie sú prístupné pre každého návštevníka. A bolo na čo sa pozerať a čím sa tešiť. Predstava, či sen o tom, že sa tento architektonický skvost v nádhernom prírodnom prostredí slovenského Abova dočká svojho pôvodného lesku takto začína nadobúdať reálnu podobu. Verím, že o nejaký čas ma Tulačky privedú opäť k tejto perle baroka v už úplnom lesku.

text, foto © Peter Krivda Soliwarski