Dôvod, prečo som hľadal túto rómsku rodinu, opisovať nebudem, lebo Tí, čo ho poznajú, si myslia, že slabšie mentálny som ja (nevyhádam).
Pred Rimavskými Janovcami je hneď pri autobusovej zastávke odbočka doprava. To som zistil až v Janovciach, takže sme sa vracali. Mal som so sebou rómskeho sprievodcu, ktorý má stredoškolské vzdelanie a má celkom slušný rozhľad. Nemá rád Kokényho a nechápe ľudí, čo „vyhodia cigáňa z roboty len preto, lebo je cigáň“.
Neskutočne rozbitou poľnou cestou sme sa po čase blúdenia dostali na pustatinu Ilona. Okolo domu (bunkra) nastal rýchly pohyb. Zo šesť havkáčov, vychudnutých ako z kapustovej diéty po chvíli zahnal - posunul sám gazda Ernest. Vyšiel som z auta. Môj sprievodca im vysvetlil dôvod našej návštevy, ktorý však prestal byť pre mňa dôležitý.Začal som si prezerať všetko naokolo. Keď som siahol po foťáku, musel som siahnuť aj pre honorár. Jeden by neveril, čo som za „kilo“ uvidel a čo som sa dozvedel.
Títo ľudkovia mi ukázali svoje hniezdo. Absolútne malý domček, s čudne polepeným stavebným „neviem čím“ a plechom dokopy, s troma posteľami pre 7 ľudí. Neveril som, že toto miesto má svoju oficiálnu adresu. Lővsethová by gúľala očami.
Bariovci sa rozhovorili. Hore menovaného pána nemajú radi tiež, ani Kláru (priezvisko nevedel) a ani starostu Janoviec. Netušil som prečo. Všimol som si, že hneď pri domčeku majú novú studňu, aj s novou pumpou. Chválim gazdu za správu investíciu. Ernest však povedal, že tú pumpu im vybavil starosta a aj aktivačné. Prišli roboši, dali mu do ruky krompáče, posadali si dookola a mladý Bari musel kopať. Stálo to vraj 50 000.
Tak chválim starostu. Naštartoval som však neskutočnú paľbu ponosov: „Starosta nám nechce dať dom“
Hovorím im s úsmevom: „Ani mne primátor“. Poukazovali mi zariadenie bunkra, vysvetlili systém energetického napájania rádia, TV (to som asi nemal, kvôli koncesionárskym) a úložný zaspávací poriadok, ktorý v živote nepochopím ( pediater zo Seči má z podobného zbytočnú robotu).
Chvíľu sme pobudli, celkom sa dalo. Kúpil som hríby (doma vraveli, že výborné), rozlúčili sme sa, sadli do auta a odišli.
Zážitok na mňa doľahol, keď som uvidel prvý dom v meste. To, že prečo Bariovci nemajú radi „Kokényho, Kláru aj starostu“ som pochopil, keď mi môj sprievodca povedal: „ Treba vidieť a vedieť“. Vidieť asi myslel bunker a vedieť asi myslel pomáhať. Pre slabších - nemyslel dávať. A keď áno, tak rozum.
