Volám mu, on však nedvíha. Zas má nejaké trápne stretnutie s klientmi, kvôli ktorému sa s nim nestihnem rozlúčiť. Zajtra odchádzam do Nemecka na 4 mesiace. A môj ocino mi zas a raz nedvíha.
Keď mi konečne zdvihne, z trucu sa mu rozplačem do mobilu. Nie je to normálny plač, skôr je to také rozmaznané vzlykanie. Ako keď malé dieťa uvidí prvú hračku vo výklade Dráčika a nedostane ju. A tak po mňa príde, ja mu dám perník, ktorý som mu kúpila na jarmoku. Nie je ničím výnimočný, má srdiečkový tvar, ktorého obsah tvorí nápis.... pre ocina. Klasika. Ale povedzme si pravdu, študentka ako ja by si väčšie srdiečko dovoliť ani nemohla. Cenovo sa všetky pohybujú od 8eur a vyššie, ale to je teraz nepodstatné. Keď vás vlastný ocino vidí vzlykať, otočí sa mu celý svet na ruby a v tom momente je pre vás ochotný urobiť všetko na svete. A že mamy sú citlivejšie. Ts. Tu máme jasný dôkaz, ako to vlastne v skutočnosti chodí.
Odložil kvôli mne dôležité pracovné stretnutie a vyrazili sme na jarmok, plní elánu a dobrej nálady. Keď sme prechádzali okolo jedného stánku s perníkmi, ocina zastavili kolegovia a zarozprával sa s nimi. Mňa zatiaľ upútali krásne perníky (asi mám na ne slabosť). V tom sa ocino otočil za mnou a zobral do ruky prvý perník ktorý mu padol do oka. Bolo to prasa. Veľké prasa s nápisom pre šťastie. Bol oveľa originálnejší a krajší ako ten môj v tvare srdiečka. Teta za malým pultíkom mu ho hrdo podala (asi za celý deň toho veľa nepredala). V tom povedala: „Prasiatko pre šťastie, vaša pani bude mať radosť.“ A v tom sa pozrela na mňa... V tom momente akoby ste ma prefackali. Ocino jej pekne po lopate vysvetlil, vzhľadom na jej vyšší vek, že nie som jeho žena, ale jeho dcéra. Pani predavačka sa na mňa opäť pozrela, a zrejme jej už bolo jasné, že vypustila z úst hlúposť. Pekne sa stiahla do tieňa a pobavene sme sa s ocinom vybrali ďalej, smerom do mesta. On s malým neoriginálnym srdiečkom, ja s krásnym veľkým ružovým prasaťom.
Ešte vám nesmiem zabudnúť pripomenúť, že ocina poznalo celé mesto, takže sme sa nezaobišli bez vtipných komentárov na našu adresu (samozrejme, myslím to v dobrom, žiadne urážky). Ten deň bol jednoducho skvelý. Ešte aj počasie nám prialo. Všetko išlo ako po lopate. Tak ako má... a však škoda, že naposledy. Preto sa pýtam, prečo? To prasa sa mi v živote naozaj zíde. Budem ho potrebovať....
[content type="gallerybox" subtype="single" id="106664" title="Spomínané prasa pre šťastie" datawidth="200" dataheight="266" balign="center" showtext="1" size="small" source="Matej Krivuľka"]
