Krásy Izraela
Tomu, že je to teraz pomerne bezpečná krajina, možeme vďačiť predovšetkým dôkladným kontrolám na letisku. Napriklad na spiatočnej ceste náš taxík podrobili vojaci dôkladnej kontrole zvonku aj zvnútra, čo sa veľmi nepáčilo nášmu arabskému vodičovi, keďže podľa jeho slov sa tak stalo len preto, že bol Arab. Židov vraj v pohode nechajú prejsť. Mladý vodič sa v návale emócií okrem iného zmieni o tom, že Izrael je ich štát (Arabov) a Židia im to územie jednoducho ukradli. Dovolila som si mu oponovať a vzápätí mu taktne pripomínam, že izraelské územia patria ako izraelským Arabom, tak aj Židom a kresťanom tam žijúcim. Napriek preberanej kontroverznej téme, o ktorej už desaťročia diskutujú politici všetkých štátov s cieľom nájsť optimálne riešenie výhodné pre obe strany, je nálada v aute fajn.
Izrael za svoje hlavné mesto považuje Jeruzalem, ktoré je zároveň posvätným miestom troch abrahamistických náboženstiev. Mnohé štáty však za hlavné mesto považujú Tel Aviv, v ktorom sa aj nachádzajú konzuláty a veľvyslanectvá jednotlivých krajín. Ako hovorieval náš izraelský sprievodca, “v Jeruzaleme sa modlíš, v Haife tvrdo pracuješ a v Tel Avive sa bavíš.” On sám pred časom opustil Jeruzalem a vymenil ho za “hriešny” Tel Aviv, keďže podľa jeho slov je fajn byť blízko k Bohu ale zas nie až tak veľmi blízko.
Keď prechadzame okolo bariéry, ktorá oddeľuje samosprávne palestínske oblasti na západnom brehu od zvyšku Izraela, dozvedáme sa od nášho sprievodcu, že to bolo nevyhnutné opatrenie zo strany židovského štátu na zabezpečenie ochrany svojich občanov a tiež turistov. Predtým sa napríklad často stávalo, že mladí palestínski chlapci hádzali kamene na okoloidúce autá. Keďže Izrael zažil najmä v roku 2002 a 2003 sériu samovražedných teroristických útokov, ktoré mali za následok mnoho obetí, musela vláda pristúpiť aj k takýmto opatreniam. Zrejme sa to vyplatilo, keďže počet islamistických samovražedných útokov klesol za posledné roky takmer na nulu. Samozrejme existuje aj iný pohľad na vec, ktorý postavenie bariéry ostro kritizuje a prirovnáva ju k apartheidu v Južnej Afrike.
Každý kút, ktorý sme v Izraeli navštívili, má svoje čaro. Či už je to staroveká pevnosť na juhu Masada; ktorá sa stala inšpiráciou pre holywoodskych filmárov alebo mesto Haifa ležiace na úpätí hory Karmel, či Nazareth, v ktorom prežil Ježiš Kristus svoje detstvo a mladosť.
Zaujímavosťou je napríklad, že v meste Betlehem; ktoré je súčasťou palestínskeho autonómneho územia, sú omnoho nižšie ceny za prenájom bytu ako v ktoromkoľvek izraelskom meste. V Betleheme žije aj kresťanská menšina, členovia jej komunity vlastnia v meste obchody s kresťanskými symbolmi. Bohužiaľ v poslednej dobe nastal exodus kresťanov z tejto oblasti aj kvôli stupňujúcemu sa extrémizmu na strane Moslimov. V Bazilike narodenia pána sa zoznamujeme s našim novým arabským sprievodcom, ktorý na krátku dobu vystriedal svojho židovského kolegu. V meste je vysoká nezamestnanosť a miestá sprievodcov sú prednostne prideľované obyvateľom Predjordánska. Musím však povedať, že historické vedomosti miestneho sprievodcu boli na veľmi dobrej úrovni a mnohé veci o ktorých sa zmienil, boli pre mňa nové. Na záver nám navrhol, že si spoločne zaspievame najznámejšiu vianočnú koledu “Tichá Noc”.
Do Izraela by som sa rada niekedy vrátila, chcela by som ešte navštíviť mesto Eilat, ktoré sme počas našej túry vynechali.
