Predtým som poznala Kaukaz len z dokumentárnych filmov a časopisov. Vedela som, že miestni ľudia sa tam dožívajú veľmi vysokého veku, za čo údajne vďačia pravidelnej konzumácii domácich mliečnych výrobkov, zeleniny a kvalitného mäsa. Môžem potvrdiť, že gruzínska kuchyňa je nielen zdravá, ale aj veľmi chutná. Gruzínci milujú mäso, ale na svoje si tam prídu aj vegetariáni. Medzi obľúbené mäsové pokrmy tu patrí šašlik, khinkali (maxi pirohy plnené mäsom, zemiakmi alebo hríbmi), či dolma (plnený viničový list). Milovníci rastlinnej stravy si zas môžu pochutnať na výbornom fazuľovom prívarku (lobio), miestnom syrovom koláči (chačapuri), či lahodnom mrkvovom šaláte s majonézou. Z alkoholických nápojov sú vzhľadom na geografickú polohu obľúbené miestne vína a pálenka čača. Gruzinci čaču milujú, ale napríklad mne sa zdala prisilná.
Gruzínsko sa nachádza na rozhraní Európy a Ázie. Gruzínci volajú svoju krajinu Sakartvelo, pričom ruský názov "Gruzínsko" nie je medzi miestnymi veľmi obľúbený. V angličtine (Georgia) sa dá dokonca ľahko zameniť s jedným zo štátov USA. A čo sa mi v Gruzínsku páčilo najviac? Jednoznačne hory!!! Zážitkom bola najmä návšteva mladého lyžiarskeho strediska Gudauri, ktoré sa nachádza priamo v horách. Keďže sme mali šťastie na dobré počasie, naskytol sa nám jedinečný výhľad na tretí najvyšší vrch Gruzínska – Kazbek (5047 m n. m.). Podľa legendy bol práve na tomto mieste Prometeus prikovaný ku skale. V horách Veľkého Kaukazu sa ďalej nachádza kostolík Najsvätejšej Trojice, ktorý je komplexom pravoslávnych kostolov.
V Gruzínsku si každý nájde to svoje. Nachádzajú sa tu lyžiarske strediská, prímorské letoviská, staré kláštory, ako aj krásne hory. Treba si však dávať pozor na vreckárov a rôznych kšeftárov, ktorí sa vám budú snažiť predať predražené veci. Je to pomerne chudobná krajina, a ľudia sa snažia zarobiť si rôznymi spôsobmi. Využijú napríklad vašu chvíľkovú nepozornosť a v momente máte na ruke páva, pričom za jednu fotku si účtujú nemalé sumy. Je to vlastne dobrý spôsob, ako si môžete trénovať svoje asertívne zručnosti, a dať tým ľuďom otvorene najavo, že nemáte záujem. Prípadnú agresívnu reakciu duhej strany si vôbec netreba všímať. Najväčší počet krádeži je pritom paradoxne v známom prímorskom letovisku Batumi, aj keď ide o najbohatšiu časť krajiny.
Hlavné mesto Tbilisi je jedným z najkrajších miest na Kaukaze. Odporúčam absolvovať výlet lanovkou, ktorá spája Rike Park s pevnosťou Narikala. Alternatívne sa dá k pevnosti dostať aj pešo, pričom sa vám cestou naskytnú prekrásne výhľady na mesto. Hore sa môžete občerstviť skvelou šťavou z granátových jabĺk, ktorú tu dostať kúpiť na každom rohu. V celom Gruzínsku sa nachádza veľké množstvo túlavých psov. Keďže v krajine de facto neexistujú útulky, psíky sú odkázané na pomoc ľudí. Tí im hádžu jedlo, a aj preto majú mnohé z nich krásne lesklú srsť. Na niektorých nie je ani poznať, že žijú na ulici.
V krajine tiež vidno na viacerých miestach vejúce ukrajinské vlajky, prípadne vylepené plagáty vyjadrujúce podporu Ukrajine. Niet sa čo čudovať, keďže Gruzínsko má priamu skúsenosť s ruskou agresiou. Po krátkej rusko-gruzínskej vojne uznalo Rusko v roku 2008 Južné Osetsko a Abcházsko za nezávislé štáty. Obidva separatistické regióny sú dnes pod kontrolou Ruska. Len čas ukáže, či sa nakoniec stanú súčasťou Ruskej federácie. Ako sa vyjadrila Gruzínka Ekaterina, jej krajania necítia voči radovým Rusom a ich jazyku žiadnu nenávisť. Odmietajú len vojenskú agresiu Kremľa. Gruzínsko je pritom jedna z mála krajín, ktorá "otvorila svoje dvere" ruským utečencom. Utečencom, z ktorých mnohí podporovali Putina, až kým sa jeho šialené rozhodnutia nezačali dotýkať ich samých. V deň, keď sa pre ruských utečencov definitívne zatvorili gruzínske hranice, sme mohli na diaľnici smerom do Ruska pozorovať obrovské kolóny kamiónov.
Ako obyvateľku bratislavskej Rače ma milo potešilo zistenie, že v Gruzínsku sa nachádza vinárska oblasť s rovnakým názvom. Dokonca bol o tom natočený film pod názvom Rača - láska moja. Ešte som ho síce nevidela, ale túto chybu rozhodne napravím.
