Na stanici bolo zaparkovaných pár starších maršrutiek a autobusov. Kým som sa rozhliadala dookola a spravila si pár fotiek na pamiatku, podišiel ku mne starší taxikár a ponúkol mi odvoz. Pôvodne som mala v pláne zavolať Bolt, ale pán taxikár sľúbil, že ma za tri eurá odvezie tam, kam potrebujem.
„Ale tu si nemôžete len tak fotiť, čo sa vám zachce. Sú tu aj vojenské vozidlá a mohla by vás kvôli tomu zatknúť polícia," povedal mi asi sedemdesiatročný pán, ktorý pochádza z tohto regiónu. Dal mi svoju vizitku a povedal, že ma odvezie tam, kam budem potrebovať. Na druhý deň sme sa teda vybrali na vojenský cintorín (Pahorb Slavy ). Toto bol ten najsmutnejší moment z celého výletu. Na cintoríne pribúdajú každým dňom čerstvé hroby mužov, ktorí padli vo vojne. Nebudem sa príliš rozpisovať, veď raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. Natočila som k tomu nasledovné video, ktoré som zverejnila na svojom youtube kanáli.
„Je to strašné a toto máte v každom meste a v každej dedine. A nevieme, kedy sa to skončí," smutne skonštatoval môj miestny sprievodca.
„Amerika aj Rusko sú krajiny, ktoré rozsievajú po svete skazu. Kam vstúpia, tam zomierajú ľudia," vyslovil svoj názor.
„Amerika? Amerika vás predsa podporuje. Putin napadol Ukrajinu, jeho treba brať na zodpovednosť,"
oponujem mu. Moja reakcia ho prekvapila.
„Máte pravdu. Putin je veľmi zlý človek. Ale Amerika zaútočila na Sýriu. A my Ukrajinci sme zabíjali vlastných ľudí na Donbase," pokračuje ďalej.
Videla som, že ruská propaganda už stihla ovplyvniť aj niektorých Ukrajincov. Takéto názory sú, žiaľ, rozšírené najmä medzi staršími ľuďmi.
„Nie je toto, čo mi tu teraz rozprávate, ruská propaganda? A keby aj na tom bolo niečo pravdy, tak to v žiadnom prípade neospravedlňuje ruskú inváziu," nedám sa.
Nakoniec sme sa zhodli aspoň na tom, že Putin je nebezpečný psychopat a obaja si želáme, aby sa vojna čím skôr skončila. Dotyčný pán prežil svoje najlepšie roky v socializme a to sa odzrkadlilo na spôsobe jeho myslenia. Na pozdrav "Slava Ukraini" však zareagoval pozitívne. Povedal mi, že sám si praje, aby Ukrajina porazila Rusko. Len má pocit, že to celé trvá príliš dlho a vo vojne už zomrelo príliš veľa mužov.
„Na zakarpatskej Ukrajine sa žije dobre, lebo sme boli súčasťou Československa. Inde je to podstatne horšie," rozhovorí sa. Neskôr sa mi priznáva, že za socializmu bol na vojne v Miloviciach (pri Prahe) a má na to pekné spomienky. Vtedy vraj ešte premávala vlaková linka Moskva - Milovice.
Vojenský cintorín pritom nie je jediným miestom, kde cítite dopady vojny na život v meste. V centre Užhorodu nájdete veľký rad pamätných tabúľ venovaných padlým hrdinom. Ďalší pamätník sa nachádza pri kostole neďaleko známeho skanzena. Z fotografií sa tam na vás dívajú muži a ženy všetkých vekových kategórii, ktorí sa už z vojny nevrátili. Toto sú momenty, kedy si uvedomíte, že je úplne nepodstatné, čo hlásajú kremeľskí propagandisti ako Fico, Blaha či Chmelár. Oni vojnu nikdy nezažili a preto nemajú problém vypúšťať z úst takúto prostoduchú demagógiu. Niekde som zachytila, že s ich názormi sa vraj začína stotožňovať aj Richard Sulík. Ten je však trochu iná liga ako vyššie spomínaní páni. Chcem veriť tomu, že je to len vytrhnuté z kontextu a pán Sulík sa nevydá touto cestou.
Nech sa na túto situáciu dívame z akéhokoľvek uhla pohľadu, pravda sa nedá ohýbať. Za smrť týchto väčšinou mladých mužov a žien je zodpovedný Putin. Nie Amerika, Zelenský, Soroš, Naď, Heger...
A spolupáchateľmi sú ľudia ako Róbert Fico, ktorí nemajú problém vycestovať do Moskvy a podať takémuto človeku ruku.
Hovorí sa, že život na Slovensku nie je jednoduchý a väčšina Slovákov musí riešiť neustále sa zvýšujúce náklady na život. V Užhorode je to však ešte horšie. Vidieť to aj na fasádach poväčšine starších bytoviek, ktorých rekonštrukciu si Ukrajinci zrejme nemôžu dovoliť. Dôchodky sú tu extrémne nízke, väčšina ľudí dostane niečo nad 5-tisíc hrivien, čo v prepočte vychádza iba na 115 eur. To znamená, že dôchodcovia si privyrábajú ako vedia. V širšom centre mesta môžete vidieť bábušky ako predávajú zeleninu a ovocie z vlastnej záhradky, ale tiež domáce mliečne výrobky, zaváraniny, kečupy či víno.
„To som ja sama vyrobila. Ochutnajte," núka mi Ukrajinka v strednom veku svoj podomácky vyrobený kečup. Musím uznať, že chutí naozaj dobre a tak si vezmem jednu skleničku za 90 hrivien. Jej manžel zas vyrába veľmi chutné víno a džemy. To, čo sami nezjedia, chodia predávať na trh. Napriek ťažkému životu tu má väčšina ľudí dobrú náladu a mnohí predavači či čašníci vám opätujú aj úsmev. S niektorými som sa dohovorila bez problémov, pri iných som musela použit google translator na mobile. Po anglicky tu nevedel skoro nikto. V meste fungujú všetky služby, ktoré potrebujete k životu. Zaregistrovala som tam viacero zubných kliník, kde si môžete dať opraviť zuby sa výrazne nižšiu cenu ako v Bratislave. Neviem si ale predstaviť, čo by sa stalo, keby po zákroku nastali nejaké komplikácie. V tomto prípade by ste museli opäť vycestovať na Ukrajinu, čo nie je ideálna situácia.
Nižšie sú tu aj ceny v reštauráciach. Keď čašníkom necháte nejaké prepitné, často to ani nečakajú a reagujú prekvapene. Rovnakú skúsenosť som mala s taxikármi. Ukrajinci sú vo všeobecnosti veľmi skromní a pracovití ľudia. Uroveň služieb je však (aspoň z môjho pohľadu) rovnaká ako na Slovensku.
Po odchode z Pahorbu Slavy ma môj miestny sprievodca vysadí v múzeu ľudovej architektúry v prírode. V dreveničkách pod slamenými strechami sa nachádza skromný nábytok z minulej doby. Môžete tu nájsť drevenú cerkvu so zvonicou, s bohatou vnútornou výzdobou. O autentickú atmosféru sa tam postarali voľne pobehujúce sliepky či ovce v ohrade. V blízkosti skanzenu sa nachádza Užhorodský hrad, ktorý tiež stojí za návštevu. Zastavím sa na obed v neďalekom bistre, kde vyskúšam pohánku s mäsom a kapustovým šalátom. Samozrejme, nesmie chýbať káva. Mimochodom, Ukrajinci vedia tú pohánku veľmi chutne pripraviť.
Hovorí sa, že Užhorod je najkrajší v apríli, kedy rozkvitajú japonské čerešne, nazývané sakury.
Užhorod je mesto na západnej Ukrajine na rieke Uh. Vedie cez ňu niekoľko mostov a nachádza sa tam najdlhšia lipová promenáda v Európe. Samotná rieka je lákadlom pre rybárov, ktorí takto lovia ryby priamo v centre mesta. Ja som túto promenádu využívala na každodenné prechádzky, problémom nebolo ani mrazivé počasie. V blízkosti aleje sa tiež nachádza niekoľko kaviarni a reštaurácii. Ak dostanete chuť na české pivo, v miestnom pube blízko rieky vám ho načapujú.
Výroba alkoholu na čierno či predaj zeleniny a vajec podomovo bez registračnej pokladne majú za následok, že ukrajinský štát stráca nemalé sumy na daniach. Práve tieto peniaze by sa mohli použiť na opravu ciest či rekonštrukciu starých budov.
Ďalšou zaujímavosťou je, že v meste sa nachádza pomerne veľké množstvo túlavých psíkov, ktorí sú ale označení. Niektorí sú dosť veľkí, takže keď máte strach zo psov, môže to byť nepríjemné. Väčšinou sú ale neškodní. Pozitívom je, že domáci ich zvyknú prikrmovať, aby nejako prežili.
Užhorod je momentálne najbezpečnejšie mesto na Ukrajine. Od začiatku ruskej agresie nezažil ani jeden letecký útok, v meste nie je počuť žiadne sirény. Dôsledky vojny však pociťujú aj tam. Zvýšili sa tam napríklad ceny nájmov v dôsledku hromadnej migrácie obyvateľstva z iných častí krajiny. Boli známe aj prípady, kedy si pôvodní obyvatelia nemohli dovoliť zaplatiť výrazne vyššiu sumu za nájom a preto boli nútení odísť žiť do zahraničia. To znamená, že život v Užhorode je síce relatívne bezpečný, ale životné náklady sú tu pre priemerného Ukrajinca veľmi vysoké.
