Poslankyňa Tabák podľa neho už dlhší čas prejavuje svoje mierové cítenie. Svoj názor vyjadrila v nasledovnom statuse :
Grobian Jaro Naď však nemal pre takto vyjadrenú slobodu prejavu svojej kolegyne ani najmenšie pochopenie. Drzým spôsobom a na hulváta jej v televíznej diskusii odkázal, aby sa vyjadrovala k tomu, čomu rozumie najlepšie, teda k tenisu. A bezpečnostnú politiku nechala na odborníkov. Podľa Chmelára ide o hrubú neúctu voči žene. Nestáva sa každý deň, aby sa Eduard Chmelár alebo Ľuboš Blaha zastali koaličného politika. O čom to teda vypovedá? Jednoznačne o tom, že daný politik/čka sa dostal/a do iného levela. Pani Tabak prejavuje podľa Chmelára vyššiu sociálnu inteligenciu ako väčšina jej kolegov, ktorí to logicky nevedia stráviť. A tak len tíško v kúte závidia a robia jej zle. Veď odmietanie vojny a zvyšovania napätia je vraj tou najlepšou tradíciou humanizmu. A Romana sa v tomto prípade podľa pána politológa rozhodne nemá začo hanbiť.
Pani Romana zožala za takto vyjadrený názor pochvalu od mnohých ľudí z opačného tábora. Ktovie, možno časom príde aj nejaká ponuka z inej politickej strany. Veď odborníkov na raketové systémy potrebujú všade. A pre „nevychovanca" Naďa to bude poníženie, ktoré si daná strana patrične vychutná.
V poslednej dobe sa priam roztrhlo vrece s dedinskými bitkármi, z ktorých sa zrazu stali budhisti a pacifisti. Ich jedinou túžbou sa tak stal svetový mier. Okrem toho proaktívne zdieľajú rôzne zdroje, v ktorých poukazujú na nehoráznosti, ktorých sa u nás dopúšťajú ukrajinské matky a deti. No povedzte, nie sú to zlatíčka?
Nám nevedomým tak ostáva len dúfať, že Romana má dostatočne zdravý úsudok (hádam ho nestratila pri kúpaní v tatranskom potoku) a vie, čo hovorí a koná. Asi verí tomu, že odhodlaného Putina zastaví pekné slovo. Je tu však aj druhá možnosť, ale tu si nechcem ani pripustiť. Romana je proti vyzbrojovaniu Ukrajiny (a súčasne proti obrannej zmluve), ktorú je podľa nej najlepšie ponechať napospas matičke Rusi. Snažím sa predstaviť si situáciu, kedy by tlupa dobre stavaných mladíkov napadla Romanu alebo pána Chmelára. My okoloidúci by sme trpezlivo počkali, kým mladíci dovŕšia svoje dielo, a potom by sme napadnutým poskytli prvú pomoc (za predpokladu, že by to samozrejme prežili). Nijako by sme sa do konfliktu neangažovali, ani by sme nevolali políciu, lebo nechceme podporovať násilie a bitku. Pevne dúfam, že k takejto situácii nikdy nedôjde a ja osobne prajem ako Romanke, tak aj pánovi Chmelárovi v živote len to najlepšie.
Zdroje, : Facebook J. Naďa a R. Tabak
