Pani sa nechala počuť : „Ach tí Ukrajinci, je ich tu už ako maku. Úplne vytláčajú našich ľudí". Svoje slová adresovala mužovi, ktorý sedel oproti nej. Aj keď sa snažím nehodnotiť správanie druhých ľudí, tentokrát bolo moje nutkanie silnejšie ako ja. Pani mohla byť asi v dôchodkovom veku. „Odkiaľ ju tí Ukrajinci vytláčajú?", pýtam sa sama seba. Cíti sa byť nimi nejakým spôsobom obmedzovaná? Na tieto otázky zrejme pozná odpovede len dotyčná dáma.
Bohužiaľ, nie je jediná s podobným zmýšľaním. V našej krásnej krajine sa nežije až tak zle, ale ľudia majú často tendenciu porovnávať svoje životy s inými. Keď si chcem večer oddýchnuť a kliknem na nejaký článok na internete, v diskusii nie je nikdy núdza o „dobrosrdečné komentáre". Snažím sa vcítiť do kože Slováka, ktorý závidí utečencom z Ukrajiny. A čo im vlastne závidí? Teplú stravu či ubytovanie zadarmo? Keby sme my teraz museli niekam utekať, tiež by nás potešila pohostinnosť iného národa. Alebo nie? Bojíme sa o pracovné miesta? Že sa o ne budeme musieť „deliť" s utečencami? Nie je problémom skôr nedôvera v naše vlastné schopnosti, keď sa bojíme, že nám niekto „ukradne" prácu? A čo tisícky Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí? Ako dobre nám viacerým padlo, keď nás miestni prijali za svojich. Nehovoriac o tom, že Ukrajinci majú na Slovensku oveľa menej pracovných príležitostí ako rodení Slováci. A keď sa raz naučia jazyk, tak prečo by sa tu nemohli uplatniť? Veď Slovensko bude už aj ich krajina.



Hovorí sa, že populistickí politici vedia geniálne zaútočiť na najnižšie pudy človeka. Mnohí z nich hneď zacítia, odkiaľ fúka ten správny vietor a tomu prispôsobia svoju rétoriku. A na Slovensku budú mať pre svoje pôsobenie vždy úrodnú pôdu. Viem si živo predstaviť tlačovky opozičných politikov, keď sa medzi tým množstvom ľudí, ktorí k nám prišli, nájdu nejaké čierne ovce. Oni to predsa vedeli a od začiatku na to vládu upozorňovali... Pre opozičných politikov je blaho Slováka na prvom mieste. Svoje o tom vie aj Peter Pellegrini, podľa ktorého by si vláda mala dať pozor, aby napríklad lekári „z vlny solidarity“ neuprednostnili človeka z Ukrajiny pred Slovákom, ak by mali rovnakú diagnózu. Peter pritom nechce zneistiť nás Slovákov, on len (ako vždy) s dobrým úmyslom varuje vládu. Keby náhodou zabudli na naše každodenné problémy...
Práve som sa dočítala, že Poľsko na nasledujúcom summite NATO formálne požiada o vyslanie mierovej misie na Ukrajinu. Niektorí sú za, iní proti. Ide hlavne o to, ako sa k tomu postaví diktátor z Kremľa. Či takúto mierovú misiu nebude vnímať ako provokáciu a nepodnikne následne „adekvátne" kroky...

