Na MHD nedám dopustiť, ale výnimočne využijem aj služby vyššie spomínanej spoločnosti. Veď ceny majú pomerne nízke a časy, keď taxikári vykorisťovali zákazníkov, sú už dávno preč. Pred barákom mi zastaví asi tridsaťročný blondiak. Rýchlo zistím, že Bratislavu pozná lepšie ako ja a hneď vie, kam ma treba odviesť. Ešte zdôrazní, že ma radšej vyloží na opačnej strane, lebo sa tam nemá kde autom otočiť. Taxikár sa volá Igor a pochádza z Ukrajiny. Aby reč nestála, spýtam sa ho na prácu. Prizná sa, že ho taxikárčina až tak nenapĺňa a rád by našiel svoje uplatnenie v inej oblasti.
"Každý deň veziem nejakých idiotov," rozhovorí sa po chvíľke. Tí sa ho často pýtajú, že prečo nebojuje za svoju krajinu. Na takúto hlúpu otázku zvykne Igor odpovedať rovnakou protiotázkou.
„A prečo nebojuješ ty?" vypáli na nich.
„Lebo ja nemusím," odpovedajú väčšinou sebavedomo.
Takíto ľudia k nemu nastúpia do auta každý deň. Samozrejme, že má aj mnoho slušných zákazníkov, ale problémoví jedinci mu dokážu rýchlo pokaziť náladu.
Minule viezol jedného týpka, ktorý do neho začal zapárať.
„Vás Ukrajincov je tu toľko, že my Slováci tu budeme onedlho vami utláčaní. Robíte tu bordel a kradnete nám Slovákom prácu," bezdôvodne vyletel na Igora a čakal na jeho reakciu. Ten si však nenechal skákať po hlave a dotyčnénu povedal svoje :
„Počúvaj, ty úbožiak. Ja som vyštudovaný právnik a doma v Kyjeve som dva roky pôsobil v štátnej organizácii. Na Ukrajinu sa, žiaľ, nemôžem vrátiť, lebo to tam nie je bezpečné. Každý deň tam lietajú drony a často aj nejaké rakety. Napriek tomu som nemal problém pracovať na stavbe s cigošmi, len aby som sa v EU nejako uživil. A ťahal som aj dvanástky, čo takí ako ty nikdy nedokážu. Lebo vy sa viete len sťažovať. Mám svoje vlastné auto, zatiaľ čo ty sa musíš voziť v taxíku. A pracujem každý jeden deň. Bolí ma chrbát, lebo aj dnes sedím od šiestej rána v aute. Zarobím toho pomerne málo a sám si platím odvody. V Bratislave máme spolu s manželkou prenajatý dvojizbový byt, za ktorý platím mesačne 900 EUR."
Dotyčný sa následne vytočil do nepríčetnosti a začal vykrikovať, že Igora zabije. On sa však nedal zastrašiť a „nášho" hejslováka vyhodil zo svojho auta. Má na to plné právo a nie je povinný znášať žiadnu šikanu zo strany cestujúcich.
Igor skonštatuje, že život na Slovensku je ťažký. Človek sa tu musí poriadne obracať, aby zarobil nejaké peniaze. Predtým pracoval v Nemecku, kde zarobil pomerne slušné peniaze (170 EUR na deň - poznámka autorky). Chápe, že mnohí ľudia sú frustrovaní, lebo majú na krku hypotéky a na konci mesiaca nulu na účte. A to napriek tomu, že pracujú od rána do večera. Do Nemecka sa však vrátiť nechce. Dôvodom je, že tam pracoval pre slovenskú firmu a vedenie sa nechovalo voči robotníkom férovo. Medzitým sa oženil a spolu s manželkou sa usadili v Bratislave. Síce musí veľa pracovať, ale aspoň je sám sebe pánom.
„S manželkou sa síce hádame, ale po pol hodine sa opäť rozprávame," opisuje ich vzájomné spolužitie.
Plánujú si vziať hypotéku a ostať na Slovensku. Napriek všetkým negatívam.
Prišla reč aj na politiku. Igor sa nezdrží a prvý krát použije vulgarizmus : „Róbert Fico je jeb.....ý. Ako môže povedať, že v Kyjeve žiadna vojna nie je??"
Nie je to síce môj slovník, ale v tomto musím dať Igorovi za pravdu. Keď už niekoho nepresvedčia zmasakrované tela vojakov a civilistov vrátane detí, masové hroby v Buči... Fakt neviem.
Igor pokračuje v hodnotení politickej situácie na Slovensku :
„Na svete máme piatich takýchto „gerojov". Jedným z nich je severokórejský vodca, ďalšími sú Putin, Lukašenko, Orbán a Fico. Slováci a Maďari dopadnú veľmi zle, keď si budú voliť takých politikov ako Orbán a Fico. A možno nás aj vyhodia z EÚ."
Spomenula som si na vyjadrenia mojich maďarských priateľov, ktorí majú na vec rovnaký názor ako taxikár. Za Viktora Orbána sa vraj slušní Maďari neskutočne hanbia. Volia ho väčšinou ľudia z dedín. Scénar je takmer totožný s tým slovenským. Oligarchovia napojení na stranu, korupcia, snaha zabetonovať sa pri moci. A bežní Maďari živoria... Hlavná vec, že Viktor Orbán aktívne bojuje proti klinikám umelého oplodnenia a novou legislatívou výrazne obmedzil ich činnosť. Maďarské páry sú preto nútené cestovať za IVF do Čiech a na Slovensko.
Medzitým sme dorazili k nábrežiu Dunaja.
„Je tu naozaj krásne, len škoda, že nemám čas si to tu užiť. Lebo som stále v práci," smutne poznamená Igor. Zároveň je však odhodlaný to niekam dotiahnúť, aby si mohol nájsť lepšie platenú prácu. Takú, kde bude sám sebe šéfom. Ešte ho upozorním, aby si dal pozor na všetky tie podvodné MLM schémy, ktoré sa len snažia vytiahnúť z ľudí peniaze. Lebo vedia, že ľudia túžia po finančnej slobode.
Igor ma nakoniec odviezol asi pol kilometra ďalej, kde sa dokázal v pohode otočiť. Aby som nemusela prechádzať cez cestu. Zastavili sme tak rovno na parkovisku pri Dunaji. Bola to jeho iniciatíva, ja osobne nemám problém chodiť pešo. Pokiaľ sa, samozrejme, niekam neponáhľam.
