Čo sa asi tak odohráva v hlave šéfa Kremľa? Má z niečoho obavy? Žeby z toho, že mu utekajú roky a chce sa silou mocou zapísať niečim výnimočným do histórie? Napríklad tým, že opäťovne dostane „rebelskú“ Ukrajinu pod vplyv Veľkej Rusi? To, že pri tejto „misii“ zahynú tisícky ľudí a ďalšie tisícky prídu o strechu nad hlavou, ho až tak netrápi. Veď človek ako taký nikdy nebol pre jemu podobných politikov dôležitý, im predsa ide o „vyšší cieľ". A týmto je podľa jeho vlastných slov „oslobodenie ukrajinského ľudu od vlády nacistov a narkomanov“. Prejav Vladimíra Putina som vydržala pozerať asi desať minút. Dlhšie sa nedalo. Hneď mi bolo jasné, že je to nebezpečný manipulátor, ktorý chce presvedčiť celý svet, ale hlavne sám seba, že zo strany Ruska ide čisto o mierovú misiu. Ruské správy na prvom kanále však nie sú o nič objektívnejšie. Neovládam síce ruštinu, ale úplne stačilo, keď som počas asi 3 minútového spravodajského šotu dvakrát započula slovné spojenie "ukrajinska propaganda". Našťastie väčšina svetových leadrov, ako aj obyčajných ľudí, sa nepozerá na svet cez nejaké filtre, a preto jasne vidia, o čo sa Voloďa snaží. Je jasné, že sa cíti byť ohrozený, keďže NATO sa postupne rozširuje až k ruskej hranici. Ale prečo sa taká významná jadrová veľmoc vôbec cíti byť niekym ohrozená? Veď keď oni nezaútočia ako prví, tak NATO nemá dôvod napadnúť Rusko. Alebo je ozajstným dôvodom útoku skôr to, že niekto z celej svojej duše túži po obnove veľkého Sovietskeho Zväzu? A povedzme si to rovno, Ukrajina je pre neho ľahkým súperom. A to nielen preto, že je rozlohou podstatne menšia. Ale hlavne kvôli tomu, že nie je členom Severoatlantickej aliancie, a teda ju logicky nemá kto brániť. Nech sú naši politici akí sú, ale môžeme im ďakovať za to, že sme sa stali členmi EÚ, ako aj NATO. Pretože agresor, ktorým Rusko nepochybne je, sa nezastaví pred ničim. Ja osobne neverím tomu, že sa uspokoja len s Ukrajinou….A najsmutnejšie na tom je, že ich v ťažení proti Ukrajine podporia aj Čečenci. Národ, ktorý má s ruskou agresiou vlastné skúsenosti...
V posledných dňoch prichádzajú od nášho východného suseda samé zlé správy. Hovorí sa však, že práve v ťažkých životných situáciach sa ukáže ozajstný charakter ľudí. Viacerí Slováci sa zomkli, aby pomohli ťažko skúšaným utečencom z východu. V rámci svojich možnosti im chcem pomôcť aj ja. Nie všetci však môžu opustiť svoju vlasť. Niektorí tak nemôžu spraviť z dôvodu nariadenia mobilizácie, iní zas nemajú možnosť dostať sa až k hraniciam. Napríklad verejná doprava v hlavnom meste nijako nefunguje a vzdušný priestor nad Ukrajimou bol uzavretý. Je tam otvorených už len pár obchodov a ľudia v návale zúfalstva vykupujú potraviny. Píšem o tom preto, lebo aj na Slovensku sa nájdu (hlavne opoziční) politici, ktorí zastávajú názor, že „Slovensko sa nesmie stať súčasťou konfliktu medzi dvoma mocnosťami“. Toto je napríklad absolútne sebecký postoj nášho trojnásobného premiéra. Celá vojna je podľa neho interna záležitosť Ruska a Ukrajiny, tak nech si to medzi sebou aj sami vyriešia. Bohužiaľ nie je jediný, ktorý verejne zdieľa takýto názor. Ale chápem, že cudzia bolesť sa ich vlastne nijako nedotýka. Veď referendum je to, na čo momentálne sústredia všetku svoju energiu.
Ruská raketa zasiahla panelák v Kyjeve
Doteraz sa celá opozícia viezla na proruskej vlne. Akonáhle však videli, že Putin už prekročil všetky hranice, okamžite zmenili rétoriku a ruský útok akože „odsúdili“. Ale čo by sme čakali od oportunistov? Peter Pellegrini sa sťažuje, že vláda zneužíva vojnu na Ukrajine na politické ciele. A vraj obviňuje opozíciu z toho, že nechcú pomôcť utečencom z Ukrajiny. Ale ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok na strome nepohne, pán predseda. Kto prikázal opozícii, aby hlasovali proti obrannej zmluve s USA? Kto im prikázal, aby hlasovali proti prijatiu zákona, ktorým sa má zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete? Kto im prikázal, aby vo svojich radoch držali Ľuboša Blahu, ktorý je známy tým, že podporuje diktátorske režimy Putina a Lukašenka? Keď sledujete pozorne tlač, tak vám neunikne, že skoro všetci koaliční politici dlhodobo podporujú Ukrajinu. A teraz tu pre zaujímavosť uvediem nedávne výroky súčasného premiéra Eduarda Hegera a leadra Hlasu Petra Pellegriniho. Jeden z nich vníma túto vojnu ako akt agresie zo strany Ruska, druhý sa naopak snaží zodpovednosť za konflikt rozdeliť medzi obidve strany.
Peter Pellegrini : „Žial od včera rána žijeme realitu vojny. To, či všetci zúčastnení aktéri urobili maximum preto, aby vojnový konflikt odvrátili, prenechajme iným. To ukáže až čas a historici“.
Eduard Heger : „Treba pomenovať veci jasne a bez emócií. Situácia na východnej hranici Ukrajiny je vážna a vypätá. Ale nezapríčinila ju Ukrajina a ani žiaden členský štát NATO. Nikto z nás neohrozuje Rusko, nikto z nás nemá žiadne územné požiadavky voči Rusku. My chceme žiť v mieri. Naopak, bolo to Rusko, ktoré vojensky obsadilo polostrov Krym,“
Opoziční politici sa podieľajú na šírení nebezpečnej propagandy z Kremľa, aby destabilizovali a oslabili Slovensko. Keby čisto teoreticky Rusko napadlo Slovensko, som si istá, že by rozmýšľali úplne inak. Vtedy by sa ich to totiž bytostne dotýkalo. Keby Jakubec, Blaha a spol museli stráviť noc v podchode pod prezidentským palácom, aby sa uchránili pred lietajúcimi raketami. Keby museli narukovať v rámci všeobecnej mobilizácie a do ruky by im dali samopaly. Nech bránia Slovensko vlastnými rukami. A západ by sa len prizeral. Veď táto vojna by bola predsa naša interná záležitosť. To sa ale našťastie nestane, lebo sme členom NATO. Vďaka zodpovedným politikom, ktorým záleží na osude našej krajiny.
Ukrajinci sú ťažko skúšaný národ. Priemerný dôchodok tu dosahuje len okolo 70 EUR. Častokrát robia na Slovensku práce, o ktoré miestni nejavia záujem. A ľudia, ktorí s nimi pracujú, vedia, že aj z toho mála dokážu niečo ušetriť, aby mohli následne poslať peniaze rodine na Ukrajinu. Neviem si ani predstaviť, ako sa ich situácia teraz zmení ešte k horšiemu…
Ale mnohí z nich nechcú opustiť svoju krajinu a sú odhodlaní bojovať až do konca. Dúfam, že to bude mať pre nich úspešný koniec. Určite si to zaslúžia. Som rada, že im Slováci ponúkajú pomoc. A taktiež som vďačná za schopných ľudí, ktorí riadia náš štát. Zuzana Čaputová, Edo Heger, Jaro Naď, ale aj poslanci SAS počas ukrajinskej krízy dokázali, že bojujú za správne hodnoty. A majú srdce na správnom mieste...
Sláva Ukrajine
(ešte stále) Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky
Zdroj : facebook Igora Matoviča, rôzne slovenské média
