Identita je základom toho, kým sme – zahŕňa naše hodnoty, presvedčenia a spôsob, akým sa orientujeme vo svete. Keď sa tieto základy narušia, môže to vyvolať strach, frustráciu alebo obranné reakcie.
Napríklad veľmi nábožensky založený človek môže vnímať, že rozhodnutia iných, ako je rozvod, podstúpenie IVF alebo život s partnerom bez manželstva, ohrozujú jeho vlastný svet hodnôt. Jeho reakcia môže byť prehnaná alebo kritická, pretože vníma tieto činy ako útok na to, na čom si vybudoval svoju identitu.
Mám v okolí jedného človeka, ktorý celý život obetoval manželke a deťom, nesie na svojich pleciach všetku zodpovednosť za chod domácnosti a starostlivosť o rodinu. S manželkou nemajú spoločné záujmy a často sa hádajú, čo zvyšuje jeho pocit izolácie a vyčerpanosti. Verí, že slobodný človek sa stará len sám o seba a žije pohodlnejší život bez záväzkov. Preto, keď vidí ľudí, ktorí nežijú podľa tradičných rodinných hodnôt, cíti vnútorný zmätok a nevie spracovať alternatívu, že život môže mať zmysel aj bez rodiny. Jeho kritika nie je o druhých, ale o jeho vlastnom pocite neistoty, ohrozenia identity a nevyužitého života.
Ďalším príkladom je žena, ktorá sa vydala do Egypta. Ľudia v jej okolí si vytvorili predstavu, že tam bude trpieť – verili, že jej manžel ju bude ovládať, že ako žena bude v arabskom svete podriadená, ba dokonca sa objavovali aj obavy, že ju môže biť alebo jej zoberie deti. Očakávali, že skôr či neskôr sa objavia fotografie jej zničenej tváre alebo správy o konfliktoch. Namiesto toho však ona zverejňuje videá, na ktorých pôsobí šťastne, žiari spokojnosťou a ukazuje partnerský vzťah založený na radosti. Pre mnohých bolo ťažké spracovať, že jej život sa neodvíja podľa ich temných očakávaní – a že realita môže byť úplne iná, než ich stereotypy a predstavy o tom, „ako to musí dopadnúť“.
Aj moja vlastná skúsenosť na dovolenke na Kaukaze ukázala, ako ľudia bránia svoju identitu. Stretla som tam pána, ktorý veľmi nenávidel Židov a čítal knihy podporujúce jeho presvedčenie. Rozprával mi, že vraj bohatí Židia sa tešili, že chudobní skončili v koncentračnom tábore, lebo to niekde čítal. Keď som mu povedala, že ani on, ani ja sme pri tom neboli, reagoval útočne, tvrdil, že nemám ani „šajnu o dejinách“ a zvyšok dovolenky s ním nebola reč. Jeho útok bol obrannou reakciou – bránil svoju ideológiu a presvedčenie, ktoré sú súčasťou jeho identity.
Tento mechanizmus sa prejavuje aj v politike a medzinárodných témach. Verní prívrženci Roberta Fica odmietajú prijať realitu, že je to vychcaný oportunista, ktorý ohýba morálku a pravdu vždy tak, ako mu to práve vyhovuje. Pre mnohých by totiž priznanie tejto skutočnosti znamenalo ohrozenie ich politickej identity a celého hodnotového sveta, ktorý si okolo neho vybudovali. Podobne ľudia s proruskými názormi môžu spochybniť aj konkrétne humanitárne akcie na Ukrajine – napríklad finančné zbierky na pomoc obyvateľom zasiahnutých oblastí. Namiesto toho, aby uznali snahu pomôcť, často zdôrazňujú, že „nikto nevie, kam tie peniaze naozaj išli“. Nevedia stráviť, že zatiaľ čo oni investujú množstvo energie do hejtovania Ukrajiny a obhajoby vlastných presvedčení, niekto iný dokáže dobrovoľne vycestovať priamo do zóny konfliktu, riskovať vlastný život a reálne pomáhať ľuďom v núdzi. Takáto reakcia nie je o realite samotnej, ale o obrane ich ideologického sveta, ktorý by sa zrútil, keby pripustili, že skutočné hrdinstvo a solidarita môžu stáť na strane, ktorú oni odmietajú.
Identita môže byť ohrozená aj vnútornými zisteniami. Keď človek zistí, že celý život žil v klamstve alebo mal mylné presvedčenie o niekom či o svete, nastáva kríza identity. Objavenie pravdy narušuje vnútornú istotu a môže vyvolať šok, zmätok alebo pocit zrady. Obranné reakcie sa tu prejavujú podobne – človek môže útočiť na zdroj pravdy, spochybňovať fakty alebo sa uzavrieť do svojej pôvodnej predstavy, aby ochránil časť svojej identity.
Títo ľudia často sami nežijú život, ktorý by im prinášal slobodu alebo radosť. Pre nich je ťažké pochopiť, že niekto môže žiť inak a ešte pri tom byť šťastný.Keď vidia ľudí, ktorí si užívajú život podľa vlastných predstáv – cestujú, pomáhajú iným, objavujú svet alebo jednoducho žijú mimo zaužívaných očakávaní – vyvoláva to v nich zmätok, frustráciu a často aj obrannú reakciu. Ich kritika alebo útok nie je smerovaný na samotné správanie, ale na pocit ohrozenia vlastného nevyužitého či obmedzeného života.
V podstate ide o univerzálny mechanizmus: keď je ohrozená identita alebo vnútorná stabilita, človek reaguje obrannými alebo útočnými spôsobmi. Pochopenie toho pomáha lepši chápať správanie druhých a reagovať s väčším porozumením a trpezlivosťou.
Autori : LK, ChatGPT
