Začínam sa radikalizovať, zachráňte ma.
Mám pocit, že celý svet je v opozícií voči mojim názorom, že som divný nechcený, mal by som sa hanbiť a že tu nemám svoje miesto. útočia na mňa z každej strany, pripadám si akoby som bol súčasťou Ashovho experimentu konformity, kedy vidím dve paličky očividne inej dĺžky, ale všetci sa tvária, že sú rovnaké. Tí ktorý zdielajú moje názory su len banda kriminálnikov a vyvrheľov, nechcem byť vyvrheľom tobôž nie kriminálnik, ale neviem kam sa zaradiť, odmietam priznať že 2+2=168 ale 4 je nesprávne. Na akú stranu sa mám pridať, mám poprieť svoje bezprostrednú realitu a priznať, že to čo vidím je len moja výplod mojej zdeformovanej mysle, alebo sa začať vžívať v pozícií extrémistu, ktorý odmieta poprieť sám seba?
Najväčšia tragédia týchto volieb je: úmrtie zmyslu pre realitu
__________________________________________________________________________________
Na margo toho, že som práve dočítal už 476-ty článok o tom, ako je najväčšia tragédia volieb vzostup liberálov.
Prečítal 398 komentárov legitimizujúcich porušovanie platných zákonov (medzinárodných zmlúv).
A bol som nepriamo 9856 krát označený za nehumánneho vyvrheľa, ktorý je slepý k ľudskému utrpeniu, ktorý je zákerný a zlý a hanbou (slovenskej) rodiny.
Čo mi ostáva? Môžem byť zlomená troska, ktorá sa podriadi vnímaniu menšinovej "väčšiny", môžem poprieť sám seba a čakať na nariadenia toho, čo si mám myslieť, ako sa mám cítiť a ako mám reagovať. Budem nepoužitelny obal zlomenej osobnosti, človek po lobotomií neschopný vlastného usudku, ale budem hummany, budem správny, nekonfliktný a prijímajuci. Budem sučastou spoločnosti kde ma ostatný akceptujú, kde mám správne názory a ešte lepšie postoje.
Alebo zanevriem na mediálny svet, nájdem si nový mainstream. Bude to ten ktorý je bližšie realite a zdieľa moje videnie sveta, áno pridá si do neho paranoidné bludy ale však sám som paranoidný. Ale nebudem za vyvrheľa, prijímajú ma takého akým som a neurážajú ma ako ľudskú zlobu plnú hnusu neprejavujú ku mne nenávist. Môžem poprieť sám seba, alebo byť autentický. Byť autentický dnes znamená pridať sa na stranu radikalizmu. Lebo dnes je to čomu verím a hodnoty ktoré si vážim prejavom obmedzenosti a rasizmu a čo na tom, že ľudský druh ma len jednu rasu.
V svete ktoré naše média vytvárajú som neúprosne odsúdený na cestu radikalizmu, už dnes ním som, stačilo mať len vlastný názor. V ďalších voľbách volím extrémistov - tých najväčších a budem sa smiať až ma bude brucho bolieť na tom, ako ich ide pretrhnúť od hnevu a morálneho odsúdenia.
___________________________________________________________________________________
Vysvetlenie: nie som radikál, ale ak by som sa ním mal stať, nič by mi k tomu nepomohlo viac ako atmosféra odcudzenia a popieranie objektívnej reality. Čo očakávame od ľudí, ako sa môžu cítiť v svete ktorý ich neustále núti k tomu aby popreli samy seba, alebo prijali proklamovanú tézu, že slovensko, a teda aj oni, vlastne mi, sme obmedzený, xenofobný a nenávistný ľudia? Skor ako by popreli sami seba sa takými skutočne stanú.
Podnet k napísaniu mi ale bol záchvat beznádeje po tom čo sa stalo povinnosťou prehlasovať úspech liberálov za najväčšie sklamanie, volieb ktoré je väčším ohrozením (liberálnej) demokracie ako vzostup neonacistov, ktorý hlásajú jej rozklad.
