Celá vec sa má totižto tak, že Boh nepotrebuje nikomu silou mocou dokazovať svoju existenciu. Vážení páni, no dokazujte VY svojej manželke, ktorá je vedľa vás v posteli, svoju existenciu. Pominúc včerajší večerný výkon nevýkon, ktorý je už sám osebe dosť dobrým dôkazom vašej neexistencie ako muža, čo je čo k čomu, ešte stále môže neotvoriť svoje oči a tvrdiť: "Keďže nevidím, nie si!" Vy ju uštipnete a ona s pokojom Buddhu odvetí, že to môže byť kľudne ten pekný sused odvedľa. "Ale veď predsa poznáš môj hlas, mám ťa!" Ako dlhoročná volička SMER - SD mu nonšalantne odvetím, že to je len hlas podobný hlasu môjho manžela a čakám na ďalšie dokazovanie. Začína sa ošívať a byť nesvoj, "Je chorá, zle sa vyspala, pokafral som to včera večer až tak veľmi, že odmieta so mnou ďalej žiť?" Zobudí sa v ňom mačo, na ktorého ju zbalil a zvýšeným hlasom zavelí: "Ale už mám toho všetkého dosť, okamžite prestaň s tým, lebo odídem preč!" a nafučaný, bez sprchy a raňajok vypadne do firmy, ani sa len nepozdraví. Veď ako by sa aj mohol, keď neexistuje. Manželka otvára oči a ... naozaj, jej manžel neexistuje, tu je jasný , nad slnko jasnejší dôkaz, nevidno ho! Po štyroch hodinách trucovania to fešáka prestane baviť a volá domov svojej milej: "Zlatíčko, pôjdeme dnes večer do reštaurácie? Vieš, tam, kde sme boli na prvom rande ... " Aha! Žehlí si včerajšiu nemužnosť nemožnosť! "Blbosť, toto môj manžel nikdy nerobí, pozývať ma do reštiky, žgrloš jeden, to nemôže byť on, zasa s najväčšou pravdepodobnosťou len hlas jemu podobný alebo nejaký šikovný imitátor, spoluvlastník jeho, ich spoločnosti, ktorému sa páčia moje krivky a ksicht modelečky a už dlho po mne potajme, platonicky túži a chce sa so mnou vyspať!" - hovorím si v duchu a pevne rozhodnutá mu bez slov skladám telefón, veď načo sa ako chorá rozprávať s neexistujúcou entitou.
To viete, milí moji, že žiaden dôkaz, žiaden traktát, žiadna verbálna ekvilibristika, žiadne siahodlhé presviedčanie, argumentovanie, dávanie sa vzájomne dolu a povzbudzovanie názorového oponenta, aby sa vzopol k vyššiemu výkonu a nevzdával svoj boj dokazovania existencie, či pravého opaku.
Boh nie je zúfalý nýmand, ktorý potrebuje silou mocou upozorňovať, haló, haló, tu som, všimnite si ma všetci, prosím, hej vy tam, vidíte ma?, venujte mi prosím pozornosť, ďakujem, nemuselo byť! Načo by mal Boh dokazovať, že je? Čo by z toho asi tak mal? Ďalšie a ďalšie požiadavky, ďalších a ďalších dôkazov, nie, nestačí, tomuto nerozumiem, toto je jasný nezmysel, toto vedci ešte nedokázali, tamto je na smiech aj malým deckám!
Nie, nie, nie! On má neveriacich v Jeho existenciu, veriacich v Jeho neexistenciu rád. Úplne najradšej! Napriek tomu, že sa tvária, že úplne vážne, úprimne, z presvedčenia a s podporou vedy, vlastného vzdelania, súhlasu svojich neveriacich spoluveriacich, On stále dodáva deň čo deň kvantá tých najpresvedčivejších dôkazov. Stačí otvoriť oči, uši, všetky zmysly svojej duše, tej nesmrteľnej pokrývke nás, ale ešte stále nie nás, naša duša je len ošatenie nás, našeho pravého ja. Ľudskou rečou sa to pomenováva rôzne, ľudský duch, človek, ľudská bytosť ... od slova byť, existovať, ... to, čo prežíva aj po pozemskej smrti fyzického tela a pokračuje vo svojej nekonečnej existencii niekde "tam", medzi nebom a zemou, aby sa vo finále dostal, dostala ako dokonalý muž, dokonalá žena do svojho pravého domova, Raja, Nebeských záhrad, kde bude žiť už navždy!
A môže sa kľudne stať, že keď sa Boh opäť rozhodne niekedy povedať: "Buď svetlo!", keď opäť niekde bude vznikať nový vesmír, podobný tomu nášmu, tak sa časom, keď na to uzrejú vhodné planéty, k tým od duchovného semienka sa vyvíjajúcim ľudským tvorčekom pridajú aj dokonalí ľudia z Raja a budú im pomáhať tiež sa vyvinúť až k dokonalosti a vrátiť sa ako seba-vedomí naspäť, do Raja, odkiaľ ako seba-nevedomí vyšli.
Prajem pekný deň, teším sa na plodnú debatu!
