O 11tej ráno som sa lenivo zobúdzal, keď v tom somzačul zvuk, ktorý bol v tomto momente pre mňa ako anjelska pieseň. Niekomuzo susednej izby prišla správa na messenger. To muselo znamenať len jediné. JETU NEEEET. Bleskovo som vyskočil a už aj zapínal noťas. Skontroloval somdostupnosť wi-fi sietí a aj hľa, hneď dve. Floor0 a Floor1. Na Floor0sa pripojiť nedalo, druhá ma prijala bez problémov.
Pripojil som sa na icq a už som bol vo svojom živle. S netombudú aj tie 3 mesiace jednoduchšie, aspoň s Luckou si budem môcť písaťčastejšie.
Po 3 hodinách internetovania (závisloť je hnusoba :o) ) somzjedol posledny rezeň a keďže mi bolo treba niečo aj večer jesť rozhodolsom sa spraviť si cestoviny. Lenže vody som mal už len necelé 3 deci. Tak somsa musel vybrať do mesta nájsť nejaký obchod. Na „Small Estii“ nikoho niet, ajkeď som počul nejaké zvuky, nikoho som ešte nestretol. Asi všetci zdrhli nasviatky niekam na výlet.
Cestou do mesta som kotroloval úroveň cestných komunikácií (čibudem môcť jazdiť na Heeloch). Stav je postačujúci... skôr sa obávam že mazrazí niektoý z tých bláznov čo ich tu volajú vodičmi. :o)) Fotky z cestydo mesta a pár čo som spravil v meste sú na webalbume. Prekvapilo ma množstvo „auto-sevisov“ ktoré sú preplnené vrakmi áut v rôznomštádiu rozkladu. Obchody sú všetky, až na pár výnimiek ako pumpy a kaviarnepozatvárané (veď je nedeľa a ešte k tomu sviatok). Krčmu som nevidelzatiaľ žiadnu. Supermarkety asi 3, aj to mne neznámich značiek. V meste somsa dostal až k moru, ale nie úplne na dosah, pretože tu maju jednuzvlaštnosť. Nábrežie končí cestou, za ňou je vlaková trať a za traťo jeveľký plot, za ktorým je prístav s veľkými trajektami. Ak sa chcem dostaťbližšie k moru musím si nájsť inú cestu. Keďže som až doteraz nenašielžiadny obchod tak som sa otočil s tým že sa po vode poobzeram na pumpe.Cestou späť som zazrel v jednej cukrárničke chladiaci box na nápoje, a malitam aj vodu. 1 Euro za 1,5L vody sa mi zdala primeraná cena, tak som si kúpilhneď dve flaše. V supermarkete to snáď bude lacnejšie.
Ešte som sa zastavil na miestnom cintoríne, ktorý je najvyššieumiestneným bodom v blízkom okolí. Je z neho pekný výhľad na mesto.Začalo sa zaťahovať tak som sa radšej poponáhľal späť na Estiu, aby ma náhodounechytil dážď.
Naspäť som trafil bez problémov, aj keď cesta nazad sa mizdala dlhšia ako cesta tam. Asi preto, že sa mi vybila mp3jka. :o)
Na izbe som si uvaril, a pritom sa snažil spraviťpanoramatické fotky. Našiel som zopár programov ale najlepší sa mi zdáAutostich. Z neznámych príčin mi však mrzne. Ak niekto máte skúsenosti s lepšímprogramom, sem s ním. A to je asi tak všetko z môjho prvého dňav Patrase.
Skútre a autá. V meste som videl minimum ľudí ísťpešo. Veľa ľudí sa tu vozí na skútroch. Všetky vekové kategórie. Sú turozšírené asi ako u nás babety. Jeden mladý dokonca prešiel cez križovatkuna skútry na zadnom. Len som čakal kedy sa skydne z neho. Hehe. Ďalej somsi všimol že tu jazdí množstvo smartov.
Výstavba. Neviem ako vyzeral Patras pred pár rokmi, ale keď tu mali v 2004 Olympiádu (spoluusporiadateľské mesto), predpokladám, že sa vtedy začalo vo veľkom stavať a obnovovať. Podľa rozostavaných budov to však vyzerá akoby im v 2005 vyschli finančné toky a ďalej sa so výstavbou nepokračuje. Bežným výjavom sú tiež chatrče, alebo polorozpadnuté domy učupené medzi novými buduvami. Akoby ich nemal kto zbúrať a pritom sú evidentne neobývané. Žeby základ pre budúce pamiatky? ;o)
branyo
