Všetko sa deje rýchlo, a pritom tak pomaly,
život sa mi nejak zaplietol, medzi kolenami,
dýcham, žijem, tvorím, milujem, nestačí to,
tak prečo ti za všetko ďakujem?
Vieš ešte vnímať krásu všedného sveta,
vieš ešte tvoriť lásku, z farieb slnečného leta?
Vieš sa pokorne skloniť, pred vlnou nenávisti,
sám seba pokoriť, prebiť, nie si ten istý.
Chodím s hlavou v oblakoch, ťažko sa padá do sveta,
ako srdce, cíti nie je to len povera.
Chcem ti spať pri nohách, vnímať tvoje prsty,
do okola šepkať že svet vonku ,ma veľmi mrzí.
Postav sa na špičky, pozri sa na dno, a uvidíš sám,
že ti to jedno leto za to stálo...
Keď vypustil si srdce z chladu vlastného osudu,
aspoň na chvíľku zbavil si sa, hlúpeho rozumu.
Nechal si lásku do seba prísť, ďakujem ti za to,
tie naše roky však musia ďalej samé ísť.......
19. máj 2016 o 13:14
Páči sa: 0x
Prečítané: 213x
Leto
Letné počasie, melanchólia, a po menšej pauze, tu je zase leto, jar a vzduch dýcha novými farbami....
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)