Domov, to je miesto krásne,
kde básnik môže písať svoje básne,
kde do rúk životu môžem sa odovzdať,
bez strachu znovu, môžem sa smiať.
Vďaka mami za to aká si,
za to že všetko čo mám na tebe závisí,
si farbov do tmavého rána,
si vodov do suchého džbána.
Si ako svitanie ráno nad morom,
moja oáza bezpečia doma za plotom.
ked ticho skloním hlavu na tvoje plece,
už nikdy viac plakať sa mi nechce.
Vďaka ti mami, za tú šancu na život,
bez teba by to malé dievča sotva prežilo,
za to že vzala si život do vlastných rúk
a začali sme pred rokmi našu púť.
Prepáč mi mami za všetky zlé dni,
si ako rozkvitnutý kvet v tieni.
Tak prosím mami vezmi ma za ruku,
ja vždy som sa bála v duchu.
Mami zostaň tu so mnou ešte dlho,
ja nechcem byť tu sama,
ako malé vtáča vo svete nikoho.
Mami ty dala si mi šancu žiť,
tak prosím ukáž mi ktorou cestou ísť.
Či vykročiť smiem touto cestou,
či nečaká ma na nej plno trestov.
Lubim ťa mami tak to navždy bude,
si to najlepšie čo v mojom svete,
kedy bolo a bude.






