Ticho

Chodím dlho poza stromy, 
hľadám toho kto ma skrotí,
kto zachytí moju dušu,
kto zachráni moje city,
nevráti ich naspäť nikdy.

Kto vylieči ťa z toho ticha,
pre toho vďačne moje srdce vzlyká,
len tomu predám svoje sny,
kto vyvedie ťa z večnej tmy.

Chyť si prosím moju dušu,
skroť ju! ja dám ti na ňu kušu.
Hlava padne pokorne sa zlomím,
a v tvojich rukách celá navždy zhorím.