List predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi
Rozpoviem Vám príbeh dvoch mužov, žijúcich na Slovensku.
Príbeh prvý.
V jeden deň, sa istému Borisovi, stala v Bratislave dopravná nehoda. Hospitalizovali ho s vážnymi zraneniami v bratislavskej nemocnici. Z novín sme sa postupne dozvedali o jeho zdravotnom stave a o tom ako ho v čase prísnych epidemiologických opatrení a v čase, keď bol vyhlásený núdzový stav, navštevujú nejaké dámy, možno príbuzné. Tie pri jeho lôžku trávili čas v hodinách denných aj nočných. Bez ostychu chodili na sesterskú izbu, používali ich riad, nedodržiavali hygienické opatrenia. Keď sa jedna zdravotná sestra ozvala, nazval ju pán Boris, Čiernou ovcou. Pán Boris to vysvetlil tak, že chcel odbremeniť vyčerpaný zdravotnícky personál a on potrebuje 24 hodinovú starostlivosť. Lekári mu veľmi pomohli a dnes na ňom nevidíme žiadnu fyzickú ujmu.
V tomto príbehu chcem zdôrazniť 3 fakty: pacient prišiel vo veľmi zlom fyzickom stave, mal denne návštevy, dnes je v plnom fyzickom zdraví.
Príbeh druhý.
Starší pán Dušan žije sám (podobne ako Boris, nie je ženatý). Dal sa zaočkovať, denne si chodieval na prechádzky spojené s kávou, na obedy, na nákupy. Jednoducho si užíval dôchodok. Ochorel na Covid a dostal sa do nemocnice. Tam mu pomohli a po týždni ho pustili domov. Neviem ako to prebiehalo v nemocnici, lebo po 3 dňoch chcel, aby ho jeho neter odviezla na psychiatriu. Mal bludné predstavy, nemohol spať. Na psychiatrii ho prijali fyzicky v dobrom stave, potreboval pomôcť s nočnými morami. Pár dní na to dostal črevnú infekciu, previezli ho na interné oddelenie. Tu chcem podotknúť, že nie je vyhlásený núdzový stav, ani lockdown, aj tak sme sa ním nemohli rozprávať, navštíviť ho, prvé dni ani telefonovať. Ostávalo len veriť, že mu pomôžu.
Na internom oddelení sú návštevy rovnako zakázané, informácie podáva len ošetrujúci lekár. Tak sme sa postupne dozvedali: číta si, predchádza sa, na obedy chodí medzi pacientov.
Dostal ďalšiu infekciu.
Nasadili sme ďalšie antibiotiká.
Pacient spí, nevládze chodiť.
Stravu dostáva kašovitú.
Nemá záujem o okolie.
Telefóny nedvíha.
Známy, ktorý pracuje v nemocnici nám povie, že je priviazaný k lôžku. Pripravte sa na najhoršie.
V tomto príbehu chcem zdôrazniť: pacient do nemocnice prišiel sám, fyzicky fit, s vierou, že mu v nemocnici pomôžu. Na návštevu prísť za ním nemôže nikto.
Príbehu zatiaľ nie je koniec a nevieme ako dopadne. Zatiaľ vidíme iba smer, ktorým sa uberá. A ten sa nepodobá na smer, akým sa uberal „Borisov“.
Záver:
Pán predseda parlamentu, neviem, či nájdete nejaké súvislosti, a je mi to úprimne jedno. O to mi nejde. Chcem Vás iba poprosiť: NERIEŠTE VECI, KTORÝM NEROZUMIETE, nestrkajte svoj nos do zdravotníctva. Nechajte ministra zdravotníctva a jeho ľudí robiť si svoju prácu. Vyzývam Vás, prosím Vás, žiadam Vás, aj Vášho kumpána poslanca Pčolinského, nechajte ministra zdravotníctva, robiť si jeho prácu. Nešírte nechutné populistické reči medzi ľuďmi. Každý rozumný človek vie, že akákoľvek reforma je lepšia ako nič.
P.S. Pán Boris, odkážte pánovi Matovičovi, že si pamätáme časy, nie tak dávne, keď zapaľoval 5 000 sviečok za ľudí, ktorí zomreli na odvrátiteľné choroby (liečiteľné choroby). My máme jedno také úmrtie v rodine za sebou a vyzerá to tak, že bude ďalšie. Očakávam, že svojho ministra bude pán Matovič podporovať a nie podkopávať mu nohy.
