Kapitán prišiel pred poludním oblečený pre televízne kamery, Beth a deti majúc na sebe svoje najlepšie nedeľné oblečenie, a celú rodinu zoradil za dlhý stôl. „Toto musí byť jedno z najhoršie strážených tajomstiev v histórii,” povedal Red Auerbach, pozerajúc sa na Havliceka, ktorý sa trochu rozpačito usmieval.
„V rozpore s tým, čo si myslíte,” začal Havlicek, zatiaľ čo kamery vrčali a blesky na fotoaparátoch sa blýskali.
„Red mi predlžuje kontrakt na ďalšie dva roky. Ale vážne, toto je môj šestnásty a posledný rok ako hráč. Je to niečo, o čom som dlho premýšľal. Vedel som, že toto bude môj posledný rok, už keď som sa dostavil do kempu . . . Ešte predtým som to prebral s Redom. Toto sa proste zdalo ako vhodný čas oznámiť to. Dá to ľuďom v iných mestách príležitosť, aby ma uvideli hrať ešte raz.”
Oznámenie sa chystalo byť urobené pred týždňom v piatok, ale zasiahla snehová búrka, povedal Havlicek. „V nedeľu bola búrka stále s nami. Toto bola ďalšia príležitosť.”
Takže pokiaľ Celtics nepostúpia do playoff, Kapitán bude hrať svoj posledný zápas 9. apríla proti Buffalu v Boston Garden, deň po jeho tridsiatich ôsmich narodeninách; v ten dátum preňho klub usporiada „deň”, tak ako spravili pre každého Celtica končiaceho kariéru. Takisto bude vyradené jeho číslo a na jeseň vyvesené pod strop haly.
Keď odíde, Havlicek si so sebou odnesie prinajmenšom tri ligové rekordy – najviac odohraných zápasov (1232), najviac odohraných zápasov v playoff (172) a najviac 1000-bodových sezón za sebou (16). Bude mať osem prsteňov šampióna NBA. A odíde ako stelesnenie tradície, podobnú ktorej asi už nikdy znova neuvidíme.
„Kariéra, ktorú som mal, mi priniesla veľký úspech a šťastie,” hovorí teraz Havlicek.
„Snáď všetko, čo hráč môže dosiahnuť, som dosiahol. S Celtics som prešiel z jednej éry do druhej. Som v podstate posledné spojivo medzi Russellovsko-Auerbachovskou érou a touto.”
V roku 1960 bol vynechaný z nominácie do olympijského basketbalového mužstva – jedno z veľkých sklamaní jeho života, tvrdil – avšak Havlicek bol úžasným všestranným športovcom. Cleveland Browns ho draftovali ako wide receivera z Ohio State dva roky na to a len neochotne sa ho vzdali. V tíme už mali jedného z najlepších hráčov na svojej pozícii, Garyho Collinsa, na chytanie prihrávok. Takže Havlicek šiel do Bostonu, kde sa Bob Cousy chystal odohrať svoju poslednú sezónu, a hlásil sa Auerbachovi.
„Päť minút po tom, čo prišiel,” hovoril Auerbach, „som ho dal do tréningového zápasu. A potom som sa otočil ku koučovi Navy Benovi Carnevaleovi – pozerali sme ho spolu – a povedal mu, dívaj sa, akého sakramentsky dobrého hráča sme získali.”
Havlicek vedel hrať na poste forwarda aj guarda, posúvajúc sa bleskovo z jednej pozície do druhej, neprestávajúc behať . . . stále behať . . . a napriek tomu sa nikdy nezdalo, že by sa na ňom objavila čo i len kvapka potu. A bol odolný – za šestnásť rokov chýbal iba v štyridsaťjeden zápasoch. Ak bol Auerbach symbolom trvalosti Celtics, pri postrannej čiare a ako funkcionár, Havlicek bol týmto symbolom na palubovke. Bol Hondo, John Wayne v zelených teniskách, pripravený na čokoľvek, čo sakra prišlo.
Teraz sa chystal . . . iste, bude nablízku, povedal Auerbach. John zostane v definitívnom a priamom spojení s klubom . . . ale to bolo v hmlistej budúcnosti. Teraz je prvoradá rodina, Beth trpezlivo čakajúca jednu dekádu, a biznis záujmy v Ohiu.
Už hovoril s televíziou CBS o tom, že by robil spolukomentátora jej NBA basketbalových prenosov, a zaoberať sa samozrejme bude aj rybárčením. „A,” hovorí John Havlicek, „rád by som videl, ako niektoré z tých ostrovov vyzerajú v zimnom období.”
Výňatky o Havlicekovi z knihy Krátka sezóna:
https://ceskoslovenskyjohnhavlicek.wordpress.com/2017/10/10/kratka-sezona-1977-78/
