Spokojná

Znova uplakaná na bare.
On robí sa, že ťa nevidí,
len aby nepriložil na oheň.

Vie alebo nevie,
že túžiš potom,
nech malíčkom ti zhrnie,
od sĺz vlhké vlasy z tváre.

Často sama nevieš.
Chcem práve toto?
Často seba sa pýtaš;
Nebude iný ľúbiť ma viac?

Ale vždy príde ráno nové.
A ty predsa lúbiš ho,
tým kúskom seba čo verí,
že k bytiu bolesť treba.