Dávno sa chcem nadýchnuť.
Ale cítim ich za chrbtom.
Prázdne tváre,
skryté za zbožným úsmevom.
Kradnú mi chuť do nádychu.
Jednoduchý je tvoj problém,
poradím ti priateľu.
Chceš aby bol sused milý,
aby priateľ nepozeral z hora?
Nevystrkuj hlavu z davu.
Daj si pozor na názor.
Vyhodia ťa cez palubu.
Márny bude každý vzdor.
Tvoja rada zvláštne smrdí.
Ty radíš?
Čo hambíš priznať sa na spovedi.
Povedať, hľadám pravdu a tu nieje.
Radšej priznáš, zhrešil som!
Potom znechutený zo seba,
odkrútiš si otčenáše.
Verím v stvoriteľa!
Ale rôzne cirkvi?
Duševné ručné brzdy.
Veria tiež?
Ktorého držali sa prikázania,
keď vytvorili armádu,
šírili smrť a strach,
pálili ľudí za živa?
Človek robí predsa chyby,
dosť slabý je argument.
Takze zabudnutá história?
Teraz už skutočne,
najbližší ste článok boha?
Kedy Ježiš povedal?
Udržujte stádo hlúpe,
nahanobte majetky.
Pochybenia nech sú kryté.
Múdre knihy dobre skryté.
Ohýbať a tvárniť slová,
slová múdrych.
Vyberať len čo sa hodí,
zavádzať a strašiť ľudí,
nech vypadne koruna.
To je vaša viera.
Kto nechodí do kostola
odďaľuje sa od boha,
vštepujú nám odmala.
Neviem ako ty priateľu.
Ja cítim jeho prítomnosť.
Vždy keď kráčam parkom,
predieram sa húfom detí.
Keď pozriem mame do tváre.
Je všade a vo všetkom.
Vo mne aj v tebe.
Aj vánok čo pohladí ti tvár,
ráno cestou do práce.
To všetko je on.
Ľudia sa boja otvoriť oči,
lebo pravda nieje milá.
Hovoríš si,
veď už babka to ctila.
V mysli vrátiš sa v čase,
je nedeľa,
spojené su tvoje dlane.
Ty a dedo na choruse.
Mračíš sa keď
z myšlienok sa vrátiš.
Očividne niesom ti pochuti.
Ukľudňuje ťa jediné,
že prídem do pekla.
