Únik

Dve krásky ležia v tráve.
Jedna blond druhá nie.
Obidve nahé.

Ruka v ruke,
s prázdnym úsmevom.
Ovečky a levy na oblohe,
žijú, nežijú.

Krásne moderné,
naplnené prázdnotou,
sklamané životom,
bičom karmy strestané.

Len hmyz a boh,
dokáže narušiť to tiché týranie.
Putá krásne spretrhané,
vitaj návrat k prírode.

Spoločnosť to nemá rada,
byť iný je predsa zrada.
Fakle, vidly, meče, kríže,
dovedú vás do neba.

Moloch nerád vidí takých,
čo radi majú slobodu.
Najradšej je vtedy keď už,
nemáš ani na vodu.

Moloch zase soptí z duše.
Ďalšie dve naivné duše?!
Mne NEUJDÚ!
JA MOLOCH, DAV!

Pravidlá sú predsa dané!
Neži, klesaj, nevzášaj sa!
Reklamy a hmotné veci!
Prines obeť na oltár!