Tisíce malých vlniek. Nápad, nádych, vzodmutie hrude, dôvod žiť. Okamih plnosti, opojenia, čo nevydrží. Výdych, nutná podmienka reči. Malá smrť, vypratanie priestoru pre nový vdych. Niektorý z výdychov bude posledný. Tento však nie. Vyprázdnený príliš dlho neostávam a nadychujem sa znovu.
Cítiť čokoládu z neďalekej fabriky. Vôňa je plná, vzbudzuje potrebu našpárať si z nej z nosa a prehltnúť. Mľasknem. Protiidúci chodec si nič nevšimol a obchádza ma, na dosah tajomstvu, ktorého sa nezúčastní.
Ovládame si dych, z chlpatých to dokážeme len vodné cicavce a my. Možno sa naši africkí predkovia ponárali za mušľami. Dych je kľúč ku slobode. Možno ním odolať pokušeniu k ľúbostnému bujneniu. Horúcim dychom sa dá privolať vzrušenie. Možno si viackrát vydýchnuť a zamedziť tak nástupu zlosti. Prudkým dýchaním sa dá vyvolať predstieraný hnev. Vediaci ľudia sa pri mučení nesekaným a neplytkým dychom spolu so sústredením dokážu vzoprieť návalu bezmedzného strachu a vysmiať sa svojim trýzniteľom do tváre. Keď treba, prerušením či zastavením dychu si zas privolajú potrebnú pokoru. Pokojnodychými piesňami uspávajú mamy svoje deti. Zrýchleným dychom, prekysličením, menia majstri vedomia žiakom stavy. Tí najznalejší dokážu odoprením si dychu vedome umrieť. Na veľký smútok kňazov, ten, kto vie ovládnuť dych, je svojej mysli jediným ľudským pánom.
Modlitba k Zlobohovi
(o múdrom prijatí nešťastia)
Ohavný Černobog, odratý capí bok,
prajem ti najčernejšie sny, tie, čo z nich zle sa spí.
Temné knieža vzlyku, prebúdzaj sa v kriku!
Dobrým škoď a zlých klam leskom
úspechu, ktorý im zlomí väz.
Ak prekročíš však medz, zhyň bleskom!
Buď iba ako chilli v pokrme rôznych príhod, ktoré prikvačili...
