Vákuum nie je prázdne. Poletujú v ňom zrnká hmoty, im navlas podobné zrnká antihmoty, tancujú spolu v divom tanci a pri splynutí zanikajú.
Hmota nie je. Ale môže byť – keď sa nič rozpadne na hmotu a ne-hmotu a tajomstvo utvorí medzi nimi stenu, aby nesplynuli. Čierna diera znamená proti-vesmír. Berie a nedáva, informácie v nej miznú, existujú cez ňu skratky priestorom a časom. Prírodné zákony na ňu neplatia. Jej hranica je tajomstvom, ktorá polapuje rozdelené polovice prázdna. Jej hranica tvorí hmotu.
Takto je to s naším poznaním a slovom. Vysloví : vesmír (ovládaný logom), a vznikne čierna diera, miesto bez zákonov. Premýšľa o počiatku, stvorí koniec. Chce pre ľudí nebo, stane sa stelesnením pekla. Slová sú len polovica pravdy. Žiadna kniha sveta nás pred Tajomstvom neuchráni...
Kniha? Slová starnú a umierajú, podobne ako telá. Sú na smiech tí, čo veria vo všadeplatnosť (svojej) Posvätnej po všetky veky vekov. Akými nemennými symbolmi by musela byť zapísaná? Keď Boh sa mení. (Možno) je čas na novú, poctivú Knihu, do ktorej sa nazhromaždí doterajšia žatva poznatkov o Tajomstve a o nás. Možno, doba a technické prostriedky tomu prajú. Koľko kto do Knihy vloží, toľko sa mu z nej dostane...
