Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Pýtala sa: Ľúbi ma ešte niekto, takú štrbavú? Odpovedala si: Tieto čierne mačky, čo neustále mi cez cestu prebiehajú.
Nebola hrbatá ani krívajúca, nepodopierala ju palica. Neopierala sa o nákupný vozík, mláky nepreskakovala. Jej dlaň hriala a ukrývala jablko zbavené šupky. Doň sa dvoma zubmi zahryzla.
Nebola ani slepá, hoc farby dobre nerozoznala, ale to odmala. Oči klopila k zemi, kam z konárov kvapkal topiaci sa ľad. Ten ľad jej neležal v srdci ani na jazyku. Chladila si ním jazvy.
Zrazu bolo tu plno jaku a kriku. Po topánke jej prešiel mravec, za sebou ťahal omrvinku. Zobral ju vrabcom, preto toľko čvirku. Tá žena bola bosá a načahovala sa za ňou tá, čo pri srdci ju hreje kosa.
