Brazília vs. Slovensko

Bohužiaľ nepoteším ani tých, ktorí čakali moje cestovateľské zážitky z Južnej Ameriky. Brazíliu neznášam. Keď vidím kombináciu žltej a zelenej, v bruchu mi začnú lietať motýle, mám strach ako pred skúškou a nakoniec sa mi chce zvracať. Ale na niečo je to dobré, aspoň ma prechádza chuť už aj na sladkosti a potom pol dňa držím takmer nechcený pôst. Čokoľvek brazílske, alebo len počuť slová ako Rio de Janeiro, či Sao Paolo a už mám o emončnú zábavu na niekoľko hodín postarané. A že prečo a kam vlastne smerujem? Mám niekoľko kamarátov, ktorí sa rozhodli stráviť nejaký ten čas v "Amerique du Sud". Na svojej Alma Mater vo Francúzsku mali na výber, kde strávia (inak povinný) zahraničný študijný pobyt (kiež by raz aj naši študenti mali zahraničné pobyty povinné...). Teraz príde tá veľmi osobná časť, tak sa ospravedlňujem za absolútne neobjektívny pohľad na vec. Moja "veľkááá láááska", môj najlepší kamarát, sunshine, čo ho pozná celá škola a čo mu učitelia hovoria prezývkou mal na výber Fínsko, Slovensko a hádajte ešte čo? Dosť som bola nahnevaná, keď som videla, akou brožúrkou sa naša škola prezentuje na partnerských školách...študentom je k dispozícii Študijný program z roku 2002/2003....a pritom, hmmm, ale to je jedno v podstate, nie je veľkým problémom tento Študijný program nahradiť aktuálnejším a verím, že kedy sa do chystaného bulletinu pustili kreatívni študenti a podali informácie zahraničným rovesníkom svojim pohľadom, vyšlo by z toho čosi úplne iné, čo by podľa mňa, zabralo. Tak to skúsim vypátrať a nie sa len sťažovať.
Ale pre mňa je už aj tak trochu neskoro...Sao Paolo, 18 miliónov obyvateľov...a jeden malý Francúz, čo ho láka exotika, karneval v Riu, surfovanie na Copacabane...no uznajte, môžeme my konkurovať našimi Tatrami, socialistickou architektúrou, či rozkopaným hlavným mestom, v ktorom sa mestskou zeleňou dá nazvať len petržlenová vňať na Miletičke? Nie, nehnevám sa, čo už?