V snahe nájsť nepriateľa tam vonku túto problematiku riešia rôzne výskumné skupiny, inštitúty a neviem ešte kto... Pre porazenie tohto strašného bubáka sa organizuje množstvo preventívnych a podporných aktivít, kadejaké "Zober loptu, nie drogu" a podobné kraviny, ktorých skutočnou úlohou je zbaviť rodičov zodpovednosti za svoje deti. Nie televízia, ani hry, ani muzika sú príčinou týchto problémov, na začiatku boli vždy rodičia.
Keď sa dieťa narodí, ako každý cicavec, by bez svojich rodičov samé v prírode zomrelo. Je teda v tomto zmysle na rodičoch totálne závislé. Príroda (alebo Boh) tento fakt ošetrila tak, že dieťaťu vložila v rámci pudu sebazáchovy mechanizmus, ktorého úlohou je udržať rodiča pri dieťati a tak zabezpečiť jeho prežitie. Tento sa okrem iného prejavuje dvoma základnými spôsobmi:
1. Dieťa sa snaží za každú cenu vyhovieť a uspokojiť svojich rodičov
2. Dieťa chce, aby jeho rodičia boli bezchybní a dokonalí
Toto je pre dieťa úplne prirodzené a akokoľvek je schopné svoj vývin prispôsobiť týmto dvom podmienkam. Zjednodušene povedané, čokoľvek čo rodič robí, dieťa považuje za správne a akokoľvek sa rodič k dieťaťu správa, ono sa snaží aby ho mal rád. Toto keď tak rozvediem v inom blogu, lebo to je na knihu nie na par riadkov…
Podstatné je to, že rodičia a len rodičia "zafarbia okuliare" (odb. postavia hodnotovú štruktúru), cez ktoré sa potom dieťa, adolescent, mladý dospelý, ..., pozerá komplet na celý svet. Slovami "komplet na celý svet" naozaj myslím, že úplne všetko, čo človek robí od momentu keď sa zobudí po moment keď zaspí, vyhodnocuje cez tieto "okuliare". Teda nie drogy prídu k deťom, ale deti si nájdu drogy. Nie televízia robí deti agresívnymi, deti používajú agresivitu na kompenzáciu nedostatku vo svojom živote. Opäť by som mohol pokračovať a napísať toaletný papier príkladov, ale myslím, že v tomto momente som už podstatu zachytil...
Takže milí rodičia, ušetrite si prácu, nehľadajte tam vonku, všetko vzniklo doma. Či už to bol váš nezáujem, alebo prehnaný záujem, používanie detí na zapĺňanie vašich vlastných dier, alebo používanie dietí na udržiavanie nejakého statusu, niekde ste to zmrvili a všetky negatívne prejavy sú už len následkom.
Na záver by som rád povedal, že som presvedčený o tom, že drvivá väčšina rodičov o ktorých tu píšem svoje deti miluje a konala počas výchovy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Som si istý, že ani jeden z vás nemal najmenší záujem svojmu potomkovi akokoľvek ublížiť. Napriek tomu chyby robíme všetci a to čo považujeme za najlepšie, často v skutočnosti nemusí byť to najlepšie. Keď už toto viem, považujem za prinajmenšom zodpovedné, aby som na sebe zapracoval a na svoje deti raz preniesol čo najmenej mojich vlastných "démonov", aby som ich v živote čo najmenej zaťažil.
Držím vám všetkým palce, sprevádzanie detí v ich raste je najzodpovednejšia úloha v živote človeka a je takmer nemožné nič nepokaziť, ale keď už ste niečo pokazili a my s tým musíme v dospelosti bojovať, netvárte sa prosím, že sa vás to netýka…
