Nie som psychológ ani psychiater, som len laik, ktorý rád pozoruje ľudí a veci okolo seba a trochu nad nimi premýšľa. Takže vopred sa ospravedlňujem všetkým odborníkom, ktorým sa môžu moje úvahy zdať scestné, alebo prinajmenšom veľmi laické.
Zaráža ma na tom fakt, že prípady samovrážd, o ktorých som čítala, či počula v poslednom čase sa netýkajú ľudí, o ktorých by sa dalo objektívne povedať, že sú na pokraji zúfalstva. Nie sú to stroskotanci v práci, ani v rodinnom živote. Práve naopak, často sa k tomuto činu odhodlajú práve v čase, kedy sa im darí. Kedy by podľa objektívnych vonkajších kritérií mali prežívať obdobie duševného pokoja, či až priam eufórie. A predsa...
Musí to byť veľmi veľká vnútorná ťažoba, keď ju neprekričia ani pozitívne udalosti vonkajšieho sveta – úspechy a ocenenie v práci, milujúci partner, zdravé deti... Myslím si, že väčšina depresií má svoje endogénne príčiny, ktorým zrejme nerozumie ani sám postihnutý, nieto už jeho blízki. Musí to byť o to ťažšie sa s tým niekomu zveriť, podeliť sa o to s niekým. U nás ľudia väčšinou rozumejú tomu, že niekto má depku, keď ho vyhodia z práce, keď mu zomrie niekto blízky atď. Ale mať depku v čase, kedy je človek na vrchole kariéry, doma má príjemnú atmosféru a krásne, zdravé deti...to je priam nehoráznosť!
Myslím si, že postihnutý jedinec to má oveľa ťažšie, než keby trpel nejakým fyzickým ochorením. Ak má niekto rakovinu, každý ho ľutuje, berie na neho ohľady a snaží sa mu všemožne pomôcť. Pri duševnom ochorení sa však často stretáva s nepochopením, odsudkom, či možno až určitou štítivosťou zo strany okolia. A pritom za to dotyčný jedinec nemôže rovnako, ako ten, ktorý trpí fyzickým ochorením a miera jeho strádania je dokonca možno aj oveľa väčšia.
Chcem povedať len toľko – neodsudzujme ľudí, postihnutých duševným ochorením. Nenúťme ich hanbiť sa za svoje pocity a nevyčleňujme ich spomedzi svojich radov. Oni možno ešte viac ako iní potrebujú našu pomoc a podporu. A v prípade, že svoju chorobu napriek pomoci nezvládajú, neodsudzujme ich zato a nemerajme ich problémy kritériami nás, zdravých ľudí. Pomôžme im vyhľadať pomoc odborníka a nedovoľme im, aby sa museli za svoje problémy hanbiť.
